Hramadstva2020

Častatu «Aŭtaradyjo» addajuć «Stalicy»

«Dziaržava pieratvarajecca ŭ złodzieja», kaža Bazan.

Biełaruski radyjotelevizijny centr pieradačy paviedamiŭ pra toje, što

pryjom hukavoj efirnaj prahramy «Stalica» budzie ździajśniacca na častacie 105,1 MHc, na jakoj pracavała začynienaje «Aŭtaradyjo».

Toje ž paćvierdziŭ i dyrektar radyjo «Stalica» Aleh Michalevič. Ale skazaŭ, što pierachod z UKCH u FM dyjapazon adbudziecca dzieści ŭ krasaviku.

Dyrektar «Aŭtaradyjo» Juryj Bazan adznačyŭ, što ciapier ich dakumienty na vydzialeńnie častaty znachodziacca ŭ Ministerstvie suviazi i infarmatyzacyi, kudy ich pieradali ź Mininfarmacyi. Chacia ŭ «Aŭtaradyjo» prapłačana za častatu da 31 sakavika 2012.

Juryj Bazan pakul nie atrymaŭ nijakich aficyjnych admovaŭ.

I nie razumieje, jak «Stalicy» pieradali častatu 105,1 MHc. Pa jaho słovach, Ministerstva infarmacyi pavinna pravodzić adkryty konkurs. Ale sp. Bazan nie viedaje, kab jon adbyŭsia. Chiba tolki «pacichu». «Dziaržava pieratvarajecca ŭ złodzieja», — adznačyŭ jon.

Nahadajem, 12 studzienia 2011 redakcyja «Aŭtaradyjo» atrymała pradpisańnie Minsuviazi ab spynieńni dazvołu na prava vykarystańnia častot. Zahad ab spynieńni viaščańnia «Aŭtaradyjo» byŭ vyniesieny na padstavie rašeńnia Respublikanskaj kamisii pa telebačańni i radyjoviaščańni. Na im stajaŭ podpis staršyni kamisii Aleha Pralaskoŭskaha.

Aficyjnaj pryčynaj pazbaŭleńnia radyjostancyi častot stała «nievykanańnie tvorčaj kancepcyi i raspaŭsiudžvańnie infarmacyi, jakaja źmiaščaje publičnyja zakliki da ekstremisckaj dziejnaści».

Padčas vybarčaj kampanii «Aŭtaradyjo» puskała ŭ efir roliki kandydataŭ u prezidenty Sańnikava i Niaklajeva, dzie tyja zaklikali prychodzić «na płošču».

Z 1999 «Aŭtaradyjo» pracavała na častacie 67,7 MHc. Z 2001 da jaje dadałasia jašče adna častata — 105,1 MHc.

***

Jak začyniali «Radyjo 101,2 FM»

31 žniŭnia 1996 hoda a 20-j hadzinie spyniła pracu niezaležnaja biełaruskamoŭnaja radyjostancyja «Radyjo 101,2». Jano praisnavała troški bolš za hod. Zarehistravanaja ŭ 1994 hodzie, jana pačała pracu ŭ losavyznačalnym dla Biełarusi lipieni 1994-ha. Na momant zakryćcia «Radyjo 101,2» zastavałasia adzinym niekantralavanym uładami elektronnym ŚMI. Aficyjna tłumačyłasia, što praca radyjostancyi prypyniajecca časova. Pryčyna — nibyta pieradatčyk stancyi na častacie 101,2 MHc pieraškadžaje pracy ŭradavaj suviazi. Redakcyi abiacali, što paśla pieranosu pieradatčyka stancyja adnović pracu. Ale hetaha nie zdaryłasia. Pieradatčyk, jaki nibyta pieraškadžaŭ uradavaj suviazi, biez usialakich prablem pačaŭ vykarystoŭvacca inšymi radyjostancyjami. Jon dahetul ekspłuatujecca FM-stancyjaj, što naležyć prałukašenkaŭskamu Biełaruskamu respublikanskamu sajuzu moładzi.

Kamientary20

Ciapier čytajuć

Łukašenka vykazaŭsia pra deficyt miedykaŭ i prapanavaŭ im pracavać bolš5

Łukašenka vykazaŭsia pra deficyt miedykaŭ i prapanavaŭ im pracavać bolš

Usie naviny →
Usie naviny

10% kvater u Minsku ŭ sakaviku nabyli rasijanie14

Siaścior Śviata-Jelisaviecinskaha manastyra zaŭvažyli za pryłaŭkami na Korsicy9

Padčas ataki na Tehieran raźbili samy vysoki most na Blizkim Uschodzie1

Nazvali samaha bahataha atleta za ŭsiu historyju suśvietnaha sportu1

U astranaŭtaŭ «Artemidy II» ŭźnikła pieršaja prablema: złamałasia kaśmičnaja prybiralnia13

U katastrofie An-26 u Krymie zahinuŭ hienierał10

Pamiatajecie polski dot, na jakim malavali hieorhijeŭskuju stužku? Ciapier jaho ŭpryhožyli Z-simvolikaj5

Vostraŭ Kryt nakryła čyrvona-aranžavaja pyłavaja bura

Usie aŭtobusy abaviazali mieć sistemy videafiksacyi i ramiani biaśpieki dla pasažyraŭ2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka vykazaŭsia pra deficyt miedykaŭ i prapanavaŭ im pracavać bolš5

Łukašenka vykazaŭsia pra deficyt miedykaŭ i prapanavaŭ im pracavać bolš

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić