Kultura1010

Tualet typu dzirka ŭ padłozie i šalony choład u zale: biełarusy abmiarkoŭvajuć, čamu z dres-kodam u teatry budzie składana

Ministr kultury Rusłan Čarniecki niadaŭna zajaviŭ, što hledačy pavinny prychodzić u teatr «jak na śviata». Ideja pra dres-kod vyklikała aktyŭnaje abmierkavańnie.

Scena sa śpiektakla «Ładździa rospačy» Respublikanskaha teatra biełaruskaj dramaturhii. Fota: rtbd.by

Ministr Rusłan Čarniecki, jaki praciahvaje vystupać na scenie i jak akcior, u efiry telekanała ANT vykazaŭsia pra ŭviadzieńnie dres-kodu dla hledačoŭ u teatrach Biełarusi.

«Ludzi pavinny razumieć, što pachod u teatr — padobny da śviata. Vielmi šmat narodu pracuje, kab stvaryć hetaje śviata dla hledača — heta, pa-pieršaje. Pa-druhoje, heta, napeŭna, budzie vyražeńniem staŭleńnia da pracy hetych ludziej», — skazaŭ Čarniecki.

Adrazu padtrymała Čarnieckaha prapahandystka BiełTA Alena Jełavik — redaktarka adździeła haziety «7 dzion», što vychodzić pry dziaržaŭnym infarmahienctvie.

Jana apublikavała ŭ Threads fotazdymki z adnaho z samych viadomych suśvietnych teatraŭ La Scala. Maŭlaŭ, była ŭ miłanskim teatry opiery i baleta niekalki hadoŭ tamu — dyk publika tam jak u tramvai: «U viačernich uborach — ličanyja adzinki. Pryčym mnohija nie zdajuć vierchniaje adzieńnie, choć harderob pracuje vydatna. Pachod u teatr — padzieja. Prynamsi, nas tak vychavali. I my z saboj navat źmienku brali. Dy i siońnia šmat chto hetak ža robić».

Joj adkazała Alena Mastavienka, byłaja dyrektarka Homielskaha haradskoha moładzievaha teatra: «Vy nahadvajecie złosnuju babku-«bahamołku», jakaja šypić na maładych, kali tyja prychodziać u carkvu apranutymi nie tak, jak chočacca hetaj babcy. Ja pracavała dyrektarkaj teatra. I dakładna viedaju: niachaj lepš čałaviek pryjdzie hladzieć śpiektakl u džynsach i majcy, čym uvohule nie pryjdzie praz toje, što ŭ jaho niama strohaha kaściuma ci viačerniaj sukienki. Asabliva heta datyčycca maładych ludziej, u jakich niama naboraŭ adzieńnia na kožny vypadak žyćcia. Chleŭ — u hałavie, a nie ŭ džynsach».

Treba adznačyć, što łajkami prapahandystku Alenu Jełavik padtrymali 158 čałaviek, a jaje apanientku z suśvietu teatra — 2400 čałaviek.

Aktyŭnaje abmierkavańnie idei dres-kodu razharnułasia ŭ Threads teatralnaj błohierki Julii Šramčanka. Byli hałasy i «za», i «suprać».

Ale amatary teatra ahučyli abjektyŭnyja pryčyny, jakija pieraškadžajuć prytrymlivacca dres-kodu.

«Voś ja byccam by «za». Ale! U śniežni pryjšła ŭmierana prybranaja ŭ dramteatr u Hrodnie. Jašče dumała, moža, treba było śviatočniej. U antrakcie naviedvaju sanvuzieł, a tamaka jon pa typie «dzirka ŭ padłozie». I jak voś hetym skarystacca, budučy pry paradzie? U mianie nie viažacca heta ŭ hałavie: viačerni ŭbor, špilki i «heta», — napisała adna dziaŭčyna.

Jaje padtrymała jašče adna teatrałka: «A jak tualety ŭ fiłarmonii? Ci jość pietycyja suprać hetych niehumannych vypadkaŭ piekła?».

Isnujuć i inšyja prablemy: «My tut u studzieni byli na śpiektaklach Ruskaha dramatyčnaha ŭ Pałacy prafsajuzaŭ. U zali stajaŭ taki žudasny choład, što bolšaja častka naroda siadzieła ŭ futrach i puchavikach. A chacieli iści ŭ śviatočnym».

Błohierka Julija pahadziłasia: «Tak, i ŭ Domie litaratara zimoj zaŭsiody žudasna choładna. Śviatočny puchavik mieć u harderobie, imavierna, treba? Da ŭładalnikaŭ futraŭ pytańniaŭ niama».

Z choładam sutykajucca nie tolki staličnyja teatrały: «Chadzili hłybokaj vosieńniu i naprykancy zimy ŭ Viciebski dramatyčny teatr. Dubak taki, što pryjšłosia ŭ antrakcie iści ŭ harderob pa vopratku. Usie siadzieli i stukali zubami. Vy pra jaki dres-kod kažacie? Akcioram usio roŭna, chto i ŭ čym tudy pryjšoŭ».

Darečy, prablemu z tempieraturaj u teatrach pryznała navat prapahandystka BiełTA. Alena Jełavik napisała: «U bolšaści našych teatraŭ vielmi ciopła. Ale, kaniešnie, byvajuć vyklučeńni. U Domie aficeraŭ, naprykład, časta dubak. Voś u takim vypadku lepš, kaniešnie, pakłapacicca pra zdaroŭje. Sama niadaŭna trapiła ŭ takuju situacyju. U antrakcie pajšła ŭ harderob i zabrała palito. Tak zrabili i inšyja naviedvalniki».

Jość u žančyn i inšyja pytańni: «Pavažany ministr, a vy sprabavali załazić pa vysačeznych prystupkach tralejbusa ŭ viačerniaj sukiency? A kali dadać hałalod i špilki? I pamnožyć na toje, što pakiety (z botami) harderob nie prymaje? I ci hatovyja teatry prymać na viešałki paradnaje futra bieź piacielki, bo nivodnaja piacielka nie vytrymlivaje vahu doŭhaha futra?».

Kamientary10

  • WC
    02.04.2026
    Pierabor, u nas nie teatr, ofisny budynak - hramadskaje miesca. Narmalnyja unitazy, jość dezynfiektar, adnarazovyja nakładki, rukamyjnik u kabincy, što zručna pry mienstruacyi. Prybiralni čystyja i dahledžanyja. Ja nie ŭjaŭlaju, jak dzirka ŭ padłozie, u jakuju treba patrapić, pažadana, nie absikaŭšy ni padłohi, ni noh (a kali na kukiškach - to ryzykuješ ci absikać sukienku, ci abdacca vadkaściu źnizu) moža być zručniej za mahčymaść narmalna sieści na pradyzienfiekavanuju ci adnarazovuju siadušku čystaha ŭnitaza. A jašče jość ludzi z artrytami, naprykład. Mo tam, dzie ŭsio zascana, jano i zručniej. Ale jak bačyŭ dobraje, to dzirka i brud vyhladajuć dzikunstvam.
  • TR
    02.04.2026
    A čiem płoch tualet dyrka v połu? Vy čto v Turcii nie byli? Tam jeŝio i tualetnoj bumahi nietu (no vsiehda jesť vodička).
  • Pierabor
    02.04.2026
    WC, napolny ŭnitaz zručniejšy za navisańnie nad unitazam dla ludziej, jakija hrebujuć sadzicca na ŭnitaz u hramadskich miescach. Varyjant z rukamyjnikam i dezynfiektaram u asobnaj kabincy moža być dobrym dla ofisa, ale nie dla teatra, dzie heta budzie značyć biaskoncyja čerhi ŭ tualet. Zajści ŭ kabinku, pamyć ruki z myłam, pradezynfiecyravać siadušku, pamyć ruki z myłam, zrabić spravy, pamyć ruki z myłam, vyjści z kabinki - heta zojmie niekalki chvilin na kožnaha čałavieka.

Ciapier čytajuć

Anžalika Mielnikava paśla źniknieńnia nabyła dźvie kvatery ŭ Minsku72

Anžalika Mielnikava paśla źniknieńnia nabyła dźvie kvatery ŭ Minsku

Usie naviny →
Usie naviny

Što histaryčnaha zastaniecca ad hałoŭnaha korpusa BDU paśla rekanstrukcyi

ZŠA i Iran robiać «apošniuju sprobu» damovicca pra mir

Ekanamist: Praz 10 hadoŭ siaredni biełarus budzie žyć udvaja biadniej, čym siaredni palak17

Łukašenka na hetym tydni 3 dni pracavaŭ i 3 hulaŭ u chakiej16

Pamior Anatol Vierabiej — daśledčyk tvorčaści Karatkieviča2

Na froncie zahinuŭ rasijski Z-błohier Vieles z 50 tysiačami padpisčykaŭ7

Žurnalist Ihar Karniej raskazaŭ, jak staŭ budaŭnikom na Azorach2

U modzie novaja era błandzinak1

Ukraina abviarhaje svaju datyčnaść da vybuchoŭki, znojdzienaj kala hazapravoda z rasijskim hazam u Sierbii9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Anžalika Mielnikava paśla źniknieńnia nabyła dźvie kvatery ŭ Minsku72

Anžalika Mielnikava paśla źniknieńnia nabyła dźvie kvatery ŭ Minsku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić