Hramadstva55

Ci stała tańniej i chutčej jeździć u centr Minska na mietro? — kalkulatar žychara Paŭdniovaha Zachadu

Z dnia adkryćcia novych stancyj mietro prajšoŭ užo miesiac.

Z dnia adkryćcia novych stancyj minskaha mietro prajšoŭ miesiac. DAI razabrałasia z zatorami na darohach, staličnyja transpartniki kropkava padpravili novyja maršruty aŭtobusaŭ i tralejbusaŭ, pasažyry vyličyli dla siabie aptymalny šlach u centr horada. Žychary Paŭdniovaha Zachadu i Malinaŭki ŭsio radziej aburajucca, što nie mohuć dajechać bieź pierasadak da basiejna «Niaptun», palikliniki ci pošty…

Karespandent «NN», jaki miesiac tamu pačaŭ karystacca vyhodami mietro, praličyŭ, kolki jamu ŭdałosia aščadzić času i hrošaj.

Žyćcio da mietro

Jeździć štodzień na pracu ŭ centr horada mnie davodzicca z vulicy Rafijeva — heta mikrarajon Paŭdniovy Zachad-3.

Aptymalnym pa zručnaści, ale niatannym sposabam raniej byŭ šlach na aŭtamabili.
Kali nie jechać u čas pik, to adoleć 10 kiłamietraŭ darohi da redakcyi ŭdavałasia za 25–30 chvilin. Inačaj davodziłasia adstajać u zatorach jašče kala 5–10 chvilin.

Zrešty, kala samaha domu znachodzicca prypynak hramadskaha transpartu z ramantyčnaj nazvaj «Kafe Dyjałoh». Voś tolki źjechać ź jaho ŭ centr horada niemahčyma.

Kab sieści ŭ aŭtobus/tralejbus, treba prajścisia na susiedniuju vulicu Hołubieva ci da praśpiekta Lubimava.
Na hety šlach dadatkova marnujecca 5–7 chvilin chady. Paśla zastavałasia było ŭcisnucca ŭ hramadski transpart, dabracca da kancavoj stancyi «Instytut kultury» i padjechać da «Płoščy Pieramohi».

Narešcie, treci varyjant — maršrutnaje taksi. Ucisnucca ŭranicy ŭ mikraaŭtobusy, jakija vyvozili ŭ centr žycharoŭ Malinaŭki, raz-poraz udavałasia. Jechać, viadoma ž, davodziłasia stojačy.

A voś złavić uviečary maršrutku na praśpiekcie Niezaležnaści było amal niemahčyma. Možna było marna adstajać na prypynku chvilin 20, a paśla plunuć, i ŭsio ž iści ŭ mietro.

Novyja stancyi — novyja praviły

Paśla adkryćcia «Hrušaŭki», «Michałova» i «Piatroŭščyny» varyjantaŭ pajezdak u centr u mianie stała istotna bolš. Adlehłaść ad kvatery da kancavoj stancyi mietro składaje mienš za dva kiłamietry — u dobraje nadvorje možna i prajścisia pieššu.

Aproč taho, uźnik i kłasičny jeŭrapiejski varyjant dla žycharoŭ pryharadaŭ — dabracca na ułasnym aŭto da padziemki, pakinuć mašynu ŭ parkinhu i rušyć u centr na mietro.
Praŭda, bližejšaja arhanizavanaja stajanka (u dadatak, płatnaja) znachodzicca kala zabaŭlalnaha centru «Tytan». Pakidać aŭto tam na paŭdni, a paśla jašče iści da mietro — ekanamična niavyhadna.

Jakoje vyjście znajšli dla siabie kiroŭcy? Mnohija parkujucca kala «Makdonaldsa», dziasiatki dva aŭtamabilaŭ tam źmiaščajucca biez usialakich prablem. Aproč taho, aŭtamabilisty ablubavali dla siabie maleńki tupik, jaki pakinuli paśla siabie budaŭniki praśpiekta Dziaržynskaha. Pryparkavaŭšysia tam, možna ŭžo praz chvilin stajać na płatformie «Piatroŭščyny». Ci možna tam pakidać aŭto? Kali zajazdžać u tupik z boku Hołubieva, to nijakich znakaŭ zabarony na darozie nie staić… Tak ci inakš,

40–50 aŭtamabilaŭ štodzień znachodziać tam sabie prytułak. Unačy hetaja impravizavanaja stajanka staić pustaja, vidać, kiroŭcy hetych mašyn taksama abirajuć dla siabie varyjant aŭto+mietro.

Dabiracca na mietro na naziemnym hramadskim transparcie taksama stała praściej. Čatyry prypynki — i voś užo «Piatroŭščyna». Pryčym kolkaść aŭtobusaŭ i tralejbusaŭ takaja, što jany padjazžajuć da prypynku kožnyja dźvie-try chviliny.

Zrešty, nie chočacca adkidać i pajezdki ŭ centr horada na mašynie. Taki varyjant stanovicca samym vyhadnym, kali jechać udvuch ci ź jašče bolšaj kolkaściu pasažyraŭ.

Padčas epidemii hrypu pierapłacić za litr-druhi salarki atrymajecca tańniej, čym lačycca paśla «čychaŭ» i «kašlaŭ» inšych pasažyraŭ.

A voś varyjant z pajezdkami na maršrutnym taksi vyprabavańnia časam nie prajšoŭ. Mikraaŭtobusaŭ stała vidavočna mienš — naprykład, zakryŭsia maršrut 1175 «Malinaŭka-Uručča». U vyniku,

kali ŭličyć čas čakańnia, maršrutnaje taksi stała samym marudnym vidam transpartu.

Prykładny čas i aryjencirovačny košt pajezdki možna ŭbačyć u tablicy. Dla pajezdki na aŭto zakładzienyja vydatki na amartyzacyju (+10%). Darečy, raschod paliva — 7 litraŭ salarki na 100 km. Dla pajezdki na aŭtobusie i mietro košt pajezdki vyličany jak 1200 rubloŭ (prajazny na miesiac kaštuje 97 500 rubloŭ, i my jedziem pa im čatyry pajezdki štodzień 20 budnich dzion u miesiac). Narešcie, kali nam patrebna tolki mietro (2 razy ŭ dzień), tańniej budzie nabyvać žetony pa 1700 rubloŭ.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Łukašenka pieraabuŭsia: Pozna ŭviečary Minsk pahruzili ŭ ciemru. Navošta? Ja ž ad vas hetaha nie patrabavaŭ20

Łukašenka pieraabuŭsia: Pozna ŭviečary Minsk pahruzili ŭ ciemru. Navošta? Ja ž ad vas hetaha nie patrabavaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Kubrakoŭ — małajčyna!». Łukašenka pachvaliŭ dziejnaść milicyi padčas napadu ŭ Smalavickim rajonie3

Žonka premjera Armienii Nikoła Pašyniana paviedamiła, što ich hramadzianski šlub zavieršany7

Telegram budzie całkam zabłakavany ŭ Rasii z 1 krasavika10

Biełaruska pakazała viačeru za 1600 rubloŭ u novym minskim restaranie. U sacsietkach spračajucca pra ceny3

Maks Korž vypuściŭ klip pa matyvach skandalnaha kancerta ŭ Varšavie. Heta vyhladaje jak manifiest25

Hetaj nočču tempieratura apuskałasia da 27 hradusaŭ

Žančyna paśla svarki z mužam pahražała padpalić siabie i dom1

Babaryka raskazaŭ, što budzie rabić dalej80

Minčanka vyjaviła ŭ prodažy smažanuju rybu ź ćvillu

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka pieraabuŭsia: Pozna ŭviečary Minsk pahruzili ŭ ciemru. Navošta? Ja ž ad vas hetaha nie patrabavaŭ20

Łukašenka pieraabuŭsia: Pozna ŭviečary Minsk pahruzili ŭ ciemru. Navošta? Ja ž ad vas hetaha nie patrabavaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić