Prapracoŭka asnoŭnych pytańniaŭ i padychodaŭ pa madernizacyi pavinna zaviaršycca sioleta.Pra heta, jak paviedamlaje
«Kožnaje pradpryjemstva pavinna mieć płan madernizacyi, — skazaŭ jon. — Usie płany pavinny być indyvidualnymi, adnak vychadnyja danyja, pa jakich ažyćciaŭlajecca kantrol, a taksama meta, jakaja stavicca, — adzinyja. I heta zakładziena ŭ mietadyčnych padychodach, pryniatych uradam z padačy Ministerstva ekanomiki».
Miaśnikovič źviarnuŭ asobnuju ŭvahu na toje, što hrošy treba ŭkładvać u tyja prajekty, jakija daduć najbolšuju addaču, i hałoŭnaje — chutka.Pavodle słoŭ premjera, na prajekty pa madernizacyi ŭ nastupnym hodzie ŭ biudžecie praduhledžana 13 trłn. rubloŭ. Vykarystoŭvać nieabchodna i mahčymaści inavacyjnych fondaŭ, a heta faktyčna 3 trłn. rubloŭ. Miaśnikovič dadaŭ, što hetyja srodki buduć nakiroŭvacca na inavacyjnyja, unikalnyja prajekty, jakija sapraŭdy zmohuć pavysić kankurentazdolnaść nacyjanalnaj ekanomiki.
Čym bolš prajekt efiektyŭny i stratehična važny, tym na bolšy abjom finansavańnia z boku dziaržavy možna raźličvać. Najvažniejšaj zadačaj pry hetym źjaŭlajecca nabližeńnie Biełarusi da suśvietnaha ŭzroŭniu pa pradukcyjnaści pracy.Jak adznačyŭ u svaim dakładzie ministr ekanomiki Mikałaj Snapkoŭ, u Biełarusi sfarmiravana nieabchodnaja sistema
narmatyŭna-pravavych aktaŭ, skiravanaja na padtrymku budaŭnictva novych i madernizacyju dziejnych pradpryjemstvaŭ.
Madernizacyja pradpryjemstvaŭ dazvolić da 2015 hoda pavialičyć pradukcyjnaść pracy pa vyručcy na arhanizacyjach, jakija madernizujucca, u 1,7 razu. Pry hetym addača składzie 2 dołara vyručki na 1 dołar układzienych srodkaŭ.
«Pryciahnieńnie biudžetnych srodkaŭ pavinna razhladacca, na naš pohlad, u apošniuju čarhu. Jość reziervy inšych krynic finansavańnia, — zajaviŭ ministr. — Naprykład, viedamstvy i rehijony nadajuć mała ŭvahi takoj krynicy, jak ułasnaść, što nieefiektyŭna vykarystoŭvajecca, ci ŭłasnaść, ad jakoj dziaržava moža lohka admovicca. Praktyčna nie płanujucca takija krynicy, jak zamiežnyja inviestycyi».
Kamientary