Aściarožnaja i razvažlivaja kanclerka pryviała svaju partyju da pierakanaŭčaj pieramohi.
Błok Anhieły Mierkiel «Chryścijanska-demakratyčny sajuz / Chryścijanska-sacyjalny sajuz» (CHDS/CHSS) byŭ u adnym kroku ad taho, kab atrymać absalutnuju bolšaść u bundestahu. Adnak spojlery z vybarčaha śpisu «Alternatyva dla Hiermanii» adciahnuli častku vybarcaŭ.
CHDS/CHSS nabiraje 41,5% hałasoŭ vybarščykaŭ. U toj ža čas try levyja i levacentrysckija partyi, jakija pieraadoleli piacipracentavy barjer, nabirajuć prykładna 42%. Niemcy ličać hałasy z zajzdrosnaj dla biełarusaŭ dakładnaściu i prazrystaściu.
Heta značyć, što chryścijanskich demakrataŭ čakajuć niaprostyja kaalicyjnyja pieramovy.
Najzručniejšyja paplečniki błoka Mierkiel — Svabodnaja demakratyčnaja partyja — hublajuć miesca ŭ bundestahu. Jany niedabrali da minimalnaha 5-pracentavaha barjera. Heta histaryčnaja paraza libierałaŭ: jany stracili prysutnaść u parłamiencie pieršy raz za ŭvieś paślavajenny čas.
Razam svabodnyja demakraty i Alternatyva dla Hiermanii nabrali 9,5% hałasoŭ, adnak heta tolki raźbiła pravy elektarat.
Absalutnuju parłamienckuju bolšaść raniej u historyi Hiermanii udavałasia atrymać tolki Konradu Adenaŭeru na piku jahonaj słavy. Mierkiel nabliziłasia da jahonaha pakazčyka. Moža być, jana dasiahnie jaho na nastupnych vybarach?
Aściarožnaja i razvažlivaja, kanzlerin uvasablaje saboj «lidara dla mirnych časoŭ». Hatovaja da kampramisaŭ, nie schilnaja da hučnych zajavaŭ, jana — žyvaja supraćlehłaść aŭtarytarnym lidaram postsavieckich krain. Jana nie samaśćviardžajecca praz hulniu ŭ chakiej i supierdarahija mašyny. Niemcy dali joj mianušku «matula», «mama».
Pry lubym mahčymym kaalicyjnym raskładzie Hvida Vesterviele pierastanie być ministram zamiežnych spravaŭ Hiermanii. Nie vyklučana, što źmieny ŭ kiraŭnictvie Niamieččyny stanuć nahodaj dla taho, kab administracyja Łukašenki pajšła na źmieny ŭ dvuchbakovych adnosinach i stasunkach ź ES.
Kamientary