Uradženiec Rečycy, Eduard Ahunovič u 1966-m skončyŭ Biełaruski teatralna-mastacki instytut. A ŭžo ŭ 1977-m, jašče da sarakahodździa, staŭ zasłužanym rabotnikam kultury BSSR.
Što stała padstavaj dla taho pryznańnia?
U roznyja hady Ahunoviča stvaryŭ ekspazicyju Litaraturnaha muzieja Janki Kupały ŭ Minsku, jaho filijaŭ u Viazyncy i ŭ tatarskaj Charužancy. Ilustravaŭ paemu «Taras na Parnasie», tvory Jakuba Kołasa, Ivana Šamiakina. Byŭ adnym z aŭtaraŭ pomnika Mitrafanu Doŭnaru-Zapolskamu ŭ Rečycy.
Adnoj z hałoŭnych spraŭ Ahunoviča staŭ prajekt mastackaha afarmleńnia ekspazicyi Litaraturnaha muzieja Maksima Bahdanoviča. Za jaho tvorca atrymaŭ Dziaržaŭnuju premiju Biełarusi.
U savieckija časy havorka išła pra asobny muziej, a nie jaho filijał.
«Naša Niva» dałučajecca da vinšavańniaŭ i zyčyć majstru zdaroŭja i tvorčych pośpiechaŭ.
Ciapier čytajuć
«Uśviedamlaju, što mahu stać pieršaj biełaruskaj, jakaja naviedaje ŭsie krainy śvietu». Padarožnica ź Minska razmaŭlaje na 8 movach i maryć pražyć 200 hadoŭ
Kamientary