Pad znakam Pahoni, abo Jak u Hłybokim ułady prasoŭvajuć miascovy patryjatyzm FOTAREPARTAŽ
Niechta ž padumaŭ, što ŭ Hłybokim paśla praviadzieńnia Dnia biełaruskaha piśmienstva i druku ŭ 2012 hodzie – usia biełaruščyna z horada i rajona spłyvie, jak jaje tut i nie było.
Tak, šmat tady było zroblena! Aleja Słavy ź biustami ŭsich vybitnych ludziej kraju, miemaryjalnyja šyldy na damach… A što dalej?
Prajazdžajučy siońnia pa Hłyboččynie, zaŭvažaješ, što ničoha biasśledna nie spłyło. Šmatkroć sustrakaješ novyja biłbordy i banery, nakštałt «Hłyboččyna – haścinny kraj!», «Hłybokaje – višniovaja stalica Biełarusi»…
U samim Hłybokim, u biłbordach, zaŭvažnaja tendencyja — prasoŭvańnie miascovaha patryjatyzmu.
Niezdarma ŭ 2012-m hodzie Hłybokamu dali hrošy na śviata!

Jość takaja kamanda! Kali chto i nie viedaŭ, to ciapier viedaje!

Najlepšyja ludzi i štandar z Pahoniaj

Zdajecca, u Hłybokaha jość budučynia!

Baron Miunchhaŭzen vylataje na harmatnym jadry ź višniovaha sada. Nie ździŭlajciesia, baron Miunchhaŭzien, na samoj spravie, pachavany ŭ Hłybokim na ćvintary Kopcieŭka. Praŭda, nie litaraturny hieroj, ale, usio ž, realny baron Miunchhaŭzen.

Hłybačanin – histaryčna zamacavanaja nazva žycharoŭ horada.

Jakaja roźnica – Vilenskaja hubiernia ci Viciebskaja! Hłybokaje zaŭsiody z Pahoniaj!
Ciapier čytajuć
Unikalnyja zdymki budaŭnictva Staroha mosta ŭ Hrodnie. Chto fatahrafavaŭ niebiaśpiečnyja kiesony, u jakich ludzi ryzykavali na dnie Niomana, kab pastavić apory? ŠMAT FOTA
Kamientary