Historyk Alaksandr Pierahudaŭ źviarnuŭ uvahu na fotazdymki, jakija ŭžo daŭno šukajuć svajho daśledčyka ŭ adkrytym Dziaržaŭnym katałohu Muziejnaha fondu Rasii. Heta redkija šklanyja niehatyvy z kalekcyi Centralnaha muzieja čyhunačnaha transpartu Rasii. Zdymki, datavanyja letam 1907‑1908 hadoŭ, fiksujuć u samym razhary budaŭnictva Piatroŭska-Mikałajeŭskaha mosta ŭ Hrodnie. U muziejnych fondach aŭtar kalekcyi paznačany tolki inicyjałami — «V. Je. Lachnickij».
Ale adšukać sapraŭdnaje imia aŭtara było dosyć lohka: u toj ža čas Valarjan Jaŭhienavič Lachnicki byŭ studentam prestyžnaha pieciarburhskaha Instytuta inžynieraŭ šlachoŭ znosin i pryjechaŭ na bierahi Niomana dla prachodžańnia studenckaj praktyki. Paćvierdzić aŭtarstva dapamahli sami niehatyvy: małady čałaviek nie tolki zdymaŭ sam praces i budaŭničyja kanstrukcyi, ale i sam achvotna traplaŭ u kadr, jak na budoŭli, tak i ŭ chviliny volnaha času — naprykład, razam z sakurśnikami padčas adpačynku ŭ sadzie E. E. Maleviča pry 26‑m artyleryjskim parku ŭ Hrodnie.
Hrupavy partret u sadzie aficera E. E. Maleviča na terytoryi 26‑ha artyleryjskaha parka ŭ Hrodnie, 1907 hod. Na zdymku — čaćviora studentaŭ-inžynieraŭ, haspadar sadu i dźvie damy, vierahodna, jahonyja svajački. Krajni źleva ŭ biełym studenckim kicieli — aŭtar zdymka, Valarjan Lachnicki. Fota: Centralny muziej čyhunačnaha transpartu Rasijskaj Fiederacyi / Valarjan Lachnicki
Pachodziŭ budučy inžynier ź vielmi nieardynarnaj siamji. Jahony baćka Jaŭhien Anatoljevič byŭ vajennym doktaram i stackim savietnikam, a maci Razalija Chrystaforaŭna ŭ maładości naležała da hurtka sacyjał-demakrataŭ, zahadvała ruskaj biblijatekaj u Łondanie i navat była asabista znajomaja z Karłam Marksam. Cikava, što mnohija sučasnyja publikacyi i encykłapiedyi dajuć pamyłkovaje miesca naradžeńnia Lachnickaha, nazyvajučy jaho ŭradžencam Pieciarburha. Nasamreč jon źjaviŭsia na śviet uviesnu 1885 hoda ŭ šviejcarskim Biernie. Apynulisia jany tam nie vypadkova: baćka ŭdaskanalvaŭ u Šviejcaryi svaje viedy na miedycynskich kursach, a maci paśla adjezdu z Rasijskaj impieryi spačatku pastupiła na miedycynski fakultet u Ciurychu, a zatym taksama pierabrałasia ŭ Biern praciahvać miedycynskuju adukacyju.
Hrodna staŭ važnym, ale daloka nie adzinym punktam na karcie jaho studenckaha stanaŭleńnia. Padčas vučoby Lachnicki taksama prachodziŭ praktyku na budaŭnictvie ŭ Siamirečanskaj vobłaści ŭ horadzie Vierny (sučasny Ałmaty), u Vołahdzie i na Paŭdniova-Ruskaj čyhuncy. Hety dośvied staŭ fundamientam dla jaho bliskučaj karjery.
Skončyŭšy instytut z najvyšejšymi adznakami, jon paśpieŭ pastažyravacca na budaŭnictvie Panamskaha kanała, a ŭžo ŭ 1915 hodzie ŭznačaliŭ vyšukalnuju partyju na Kolskim paŭvostravie.
Mienavita jaho praca vyznačyła miesca dla ŭźviadzieńnia Murmanskaha porta, što dało pačatak i samomu horadu Murmansku. U dalejšym Lachnicki dasiahnuŭ vyšejšych navukovych i prafiesijnych viaršyniaŭ: staŭ doktaram techničnych navuk, prafiesaram, sapraŭdnym členam Akademii budaŭnictva i architektury SSSR, prajektavaŭ party ad Leninhrada da Sachalina i pakinuŭ paśla siabie bolš za 200 navukovych prac.
Hledziačy na proźvišča hetaha vybitnaha čałavieka, spakuśliva dapuścić jaho suviaź z hrodzienskimi Lachnickimi — zamožnym rodam, jaki vałodaŭ majontkam Paniamuń i pałacam na Zamkavaj vulicy. Maŭlaŭ, mienavita tamu małady student abraŭ dla praktyki horad nad Niomanam. Adnak nijakich dakumientalnych paćviardžeńniaŭ hetamu pakul nie znojdziena.
Cikava tolki, što naščadak inžyniera ŭ knizie pra svoj rod nazyvaje Lachnickich «biełarusami z Čarnihava», nie tłumačačy, adnak, pryčyn takoha vyznačeńnia.
Aficyjny partret Valarjana Lachnickaha ŭ formie inžyniera šlachoŭ znosin, 1916 hod. Na hetym zdymku jon užo kiraŭnik partyj partovych vyšukańniaŭ na Murmanskim uźbiarežžy. Fota: Murmanski abłasny krajaznaŭčy muziej
Kaštoŭnaść hetaj kalekcyi palahaje ŭ jaje vyklučnaj techničnaj detalizacyi — nivodnaja inšaja darevalucyjnaja budoŭla na terytoryi Biełarusi nie maje takoj paśladoŭnaj fotafiksacyi. Tradycyjnaja haradskaja fatahrafija pačatku XX stahodździa pakazvała novabudoŭli vyklučna jak častku ahulnaj panaramy. Zdymki ž Valarjana Lachnickaha pakazvajuć budaŭnictva znutry. Vidavočna, što jon rabiŭ ich u pieršuju čarhu dla siabie, kab jak student lepš razumieć i raźbiracca ŭ składanaj temie. Tamu fatohraf skrupulozna zafiksavaŭ etapy i technałohii, jakija zvyčajna zastajucca pa-za kadram: pracu z kiesonami, mantaž šluzavych aparataŭ i elektraabstalavańnia, sistemu časovych draŭlanych padmostkaŭ, mietady apracoŭki kamienia i niepasrednuju pracu budaŭnikoŭ.
Dziakujučy hetamu asabistamu intaresu praktykanta my vypadkova atrymali padrabiazny vizualny «daviednik» pa mastabudavańni i vydatnuju krynicu pa historyi pramysłovych technałohij taho času. Razam z tym jany nie pazbaŭlenyja mastackich vartaściaŭ.
Bolšaść zdymkaŭ Lachnickaha prypadaje na 1907 hod. Jon byŭ u Hrodnie jašče raz u 1908 hodzie i zafiksavaŭ užo całkam skončanyja apory, ale jašče bieź mietaličnych fiermaŭ. U tym ža hodzie jon taksama pabyvaŭ na budaŭnictvie mosta ŭ Varšavie.
Uletku 1909 hoda most prajšoŭ žorstkija vyprabavańni: pa im adnačasova prahnali try ciažkija artyleryjskija batarei, razam ź jakimi pad pierakryćciami stajali sami budaŭniki, harantujučy jakaść svaimi žyćciami. A 24 lipienia pieraprava, jakaja atrymała nazvu Piatroŭska-Mikałajeŭskaj, była ŭračysta adkryta.
Ahulny vid na hatovyja račnyja i pravuju bierahavuju apory Piatroŭska-Mikałajeŭskaha mosta ź levaha bieraha Niomana, 1908 hod. Na zadnim płanie bačnyja Farny i Biernardzinski kaścioły. Fota: Centralny muziej čyhunačnaha transpartu Rasijskaj Fiederacyi / Valarjan Lachnicki
Što zastałosia ad pracy darevalucyjnych majstroŭ
Inžyniernamu cudu, źjaŭleńnie jakoha z takoj cikaŭnaściu fiksavaŭ student Lachnicki, nie nakanavana było doŭha stajać u svajoj pieršarodnaj pryhažości. Užo ŭ 1915 hodzie rasijskija sapiory, adstupajučy z Hrodna, pieratvaryli most u ruiny. U 1935 hodzie, pry polskaj uładzie, pierapravie viarnuli žyćcio pad imiem Piłsudskaha, ale ŭletku 1944‑ha ŭžo niamieckija vojski, uciakajučy z horada, padarvali jaho praloty.
Adnaŭleńnie mosta ŭ paślavajenny čas zapatrabavała nie mienšych vysiłkaŭ, čym jaho pieršapačatkovaje budaŭnictva. Prajekt byŭ istotna źmienieny. Pavodle aficyjnaj infarmacyi ruch iznoŭ byŭ adkryty 30 kastryčnika 1949 hoda, adnak vidavočcy śćviardžajuć, što sapraŭdnaje, vielmi ścipłaje adkryćcio adbyłosia tolki ŭviesnu 1950 hoda. Budaŭniki banalna nie paśpieli da pryznačanaj śviatočnaj daty — 40‑hodździa mosta.
Siońniašni most — vynik jašče adnoj maštabnaj rekanstrukcyi 2008 hoda. Tady horad admoviŭsia ad idei znosu, zachavaŭšy staryja apory, ale padniaŭšy prajeznaje pałatno nad rakoj i pašyryŭšy pałatno da čatyroch pałos.
Ahulny vid na levy katłavan padčas padrychtoŭčych i ziamielnych prac na budaŭnictvie Piatroŭska-Mikałajeŭskaha mosta ŭ Hrodnie, 1907 hod. Fota: Centralny muziej čyhunačnaha transpartu Rasijskaj Fiederacyi / Valarjan Lachnicki
aleh, Kaścioł Najśviaciejšaj Panny Maryi (Fara Vitaŭta) byŭ źniščany trochi paźniej - u noč z 28 na 29 listapada 1961. Hrymieła tak, što na našaj vulicy Mastavoj u damach šyby pavylatali. Usie dumali - vajna iznoŭ pačałasia. A nasamreč - heta novyja ruskija, ci adnoŭlenyja impercy, abo čyrvonyja djabły... jak tam ich jašče... maskali, karaciej - patajemna namahalisia zrujnavać Śviatyniu. Padryvali nakiravanymi vybuchami. Try razy. Admysłovuju sapiorku (nie błytać z vajskovaj mini-rydloŭkaj, prosta tak zaraz modna pisać) ź Leninhrada vypisali. Ale chram nie razvaliŭsia, a tolki asieŭ. Dalej jaho raźbirali ŭručnuju. Pobač z Faraj Vitaŭna znachodziłasia naša staražytnaja Ratuša. Jaje balšaviki taksama nie paškadavali. I zrabili na hetym miescy... što? pravilna! prybiralniu((( Zaraz, pry łukašystach, tak kvietnik.
Ciapier čytajuć
Minčanka naradziła ŭ pałacie na 22‑m tydni na vačach susiedki
Biełaruska patraciła na viasielle ŭ vioscy $20 tysiač
U Kamsamolsku-na-Amury adbyŭsia pažar na NPZ
Jak Tramp adnojčy tajna pakinuŭ Turcyju
Šviecyja: Biełarusam-emihrantam bolš nie treba jechać u Biełaruś pa novy pašpart11
Troje biełaruskich maładzionaŭ pajechali ŭ Maskvu pa chutkija hrošy. Ciapier ich buduć sudzić
Turystyčny kompleks u Lepielskim rajonie vystaviŭ canu dla biełarusaŭ amal udvaja bolšuju, čym dla rasijan. Biełarusy aburylisia
U Biełarusi znajšli kopiju šviejcarskich Alpaŭ — ale turystaŭ tam nie čakajuć2
Kamientary
Pobač z Faraj Vitaŭna znachodziłasia naša staražytnaja Ratuša. Jaje balšaviki taksama nie paškadavali. I zrabili na hetym miescy... što? pravilna! prybiralniu((( Zaraz, pry łukašystach, tak kvietnik.