V piatnicu viečierom konciertnyj zał «Minsk» priedstavlał dla izbrannoj publiki prohrammu riekłamnych rolikov mieždunarodnoho fiestivala «Kannskije lvy». A sovsiem niepodaleku, na Oktiabŕskoj płoŝadi odnovriemienno razvoračivałoś druhoje, nie mienieje zamiečatielnoje šou: parni v štatskom razhoniali mołodież, «vooružiennuju» morožiennym.
Očieriednaja akcija minskoho soobŝiestva fłeš-mobierov była prizvana stať svojeobraznym tiestom dla pravoochranitielnych orhanov: za čto jeŝie možno «taŝiť i nie puŝať»? Prieždie chvatali za znački «Ja za svabodu», za «Našu Nivu», za śviečki v rukach. A kak nasčiet prostoho otiečiestviennoho morožiennoho? Śpiecnaz dostojno vydieržał provierku: včiera chvatali i za morožiennoje.
Bližie k siemi časam viečiera na płoŝadi možno było zamietiť nieskolko diesiatkov mołodych ludiej s morožiennym v rukach. Niekij umysieł v etom moh zamietiť tolko riehularnyj čitatiel sajtov, hdie v poślednije dni obsuždałsia płan prostoj akcii: prijti na Oktiabŕskuju s morožiennym i, pojedaja jeho, nieskolko raz projtiś po pierimietru płoŝadi. Napomnim, čto fłeš-mob po opriedieleniju — nie mitinh i nie orhanizovannoje šiestvije, a dvižienije razroźniennych (eto principialno!) individov po obŝiej schiemie. Nazvať fłeš-mob «massovoj akcijej» — vsie ravno čto sčitať «niesankcionirovannym šiestvijem» siezonnuju mihraciju ptic. Odnako priležnyje čitatieli sajtov iz kompietientnych orhanov sčitali po-druhomu. Bukvalno za nieskolko minut v cientrie płoŝadi diesiatok kriepkich parniej v štatskom schvatił około diesiatka dievočiek i malčikov s morožienym v rukach i, nie tratia vriemia na objaśnienija, utaŝił ich v śpiecavtobus, ožidavšij v bližajšiej podvorotnie. Zatiem s podchodivšiej na płoŝad́ «niepravilnoj» mołodieżju pošła individualnaja «razjaśnitielnaja rabota». «Jeśli vy siejčas otsiuda nie ujdietie, budiet chapun!» — avtoritietno vieŝał vysokij mužčina s charaktiernoj korotkoj strižkoj dvum dievočkam s riukzačkami za śpinoj. Dievočki słušali, no ubiehať nie śpiešili. Kak i druhije riebiata s morožiennym, stojavšije poodal.
Druhoj iz rukovodivšich zadieržanijem mołodieži vstupił v biesiedu s žurnalistami. O svojej lubvi k morožienomu soobŝiť otkazałsia, zato nazvał siebia «ispołnitielskoj vłasťju» (politołohi niervno kuriat) i uvierienno soobŝił, čto pravdivych ŚMI u nas niet («Vsie vrut! Pričiem s obieich storon!»), a k «niačesnym» žurnalistam on otnositsia słožno: «Śpierva sočuvstvovał, potom było vsie ravno, tiepieŕ źluś». Na vopros, za čto zabrali riebiat, pośledovało razjaśnienije: «Po podozrieniju v podhotovkie k proviedieniju niesankcionirovannoj akcii! Vy čto, dumajetie, my intierniet nie čitajem? Kak raspoznavali sriedi hulajuŝich? U nich znački byli! Kromie toho, u mienia hłaz profieśsionalnyj. Vot vy, srazu vidno, žurnalist. Ich tožie srazu vižu… I, voobŝie, ich prosto pieriepišut i otpustiat. U nas vied́ nie takaja strana diktatorskaja, kak vy pišietie!» Pieriepiś, kak vyjaśniłoś, nužna dla toho, čtoby v słučaje nieodnokratnoho zadieržanija, obviniť v sistiematičieskom narušienii poriadka: «A eto užie uhołovnaja otvietstviennosť!» Vychodit, snova sjeł płombir na Oktiabŕskoj — i popał v riecidivisty?
Jurist Biełorusskoj associacii žurnalistov Andriej Bastuniec ocienił proisšiedšieje kak očievidnoje narušienije pravovych norm: «Zadieržanije, sohłasno staťje zakona, dołžno provodiťsia v słučaje sovieršienija protivopravnych diejstvij i tolko v tom słučaje, jeśli druhije miery priesiečienija nie dali riezultata. A jeśli u čiełovieka jesť pasport, jeho dla vyjaśnienija ličnosti voobŝie nie imiejut prava nikuda viezti».
Prievientivnyj chapun — razhon sobravšichsia na očieriednoj fłeš-mob i faktičieskaja błokirovka jeho proviedienija — izobrietienije poślednich dniej. S načała maja podobnym obrazom było razohnano około piati mołodiežnych akcij. Struktury, nazyvajuŝijesia «pravoochranitielnymi orhanami», otkrovienno prieniebriehajut normami toho samoho zakona, kotoryj prizvany ochraniať. I nie zabotiatsia o priličijach i morali. Naš sobiesiednik v štatskom był otkrovienien: «Počiemu mnie dołžno byť stydno? Ja diełaju to, za čto mnie płatiat!»
Pod «profieśsionalnyj vzhlad» možiet popasť luboj — dievočka so značkom, malčik s morožienym, mužčina s «nie toj» hazietoj, žienŝina s džinsovoj lentočkoj na rukavie. I popasť v śpiecavtobus prosto potomu, čto «profieśsionałam» pokazałoś, čto vy čto-to zatievajetie. A potomu, v śledujuŝij raz, pokupaja płombir, bud́tie bditielny: vdruh hdie-to riadom krutiatsia kački v sportivnych kurtkach?
Maks FRIŠ
«Salidarnaść»
Kamientary