Ich hałoŭnaja admietnaść była ŭ tym, što ŭpieršyniu ŭdzieł uziali 16-hadovyja žychary.
Ich hałoŭnaja admietnaść była ŭ tym, što ŭpieršyniu ŭdzieł uziali 16-hadovyja žychary.
I moładź masava prahałasavała za pravych: dva krajnie pravyja partyi — Partyja Svabody i Sajuz za budučyniu Aŭstryi — razam nabrali 30 % hałasoŭ. Tady jak dźvie centrysckija partyi — Sacyjalistyčnaja i Narodnaja — atrymali najhoršyja vyniki ŭ historyi, adpaviedna 29 i 25 %. U vyniku jany, napeŭna, buduć vymušanyja adnavić kaalicyju, kab nie prapuścić va ŭrad krajniuju pravicu.
U takim razie lider sacdemaŭ Verner Fajman moža stać novym premjeram.
Lider ža Aŭstryjskaj narodnaj partyi Vilhielm Molterer, jaki spryčyniŭsia da raspadu kiraŭničaj kaalicyi i pazačarhovych vybaraŭ, staŭ vialikim prajhrancam hetaj niadzieli.
Na čale Aŭstryjskaj partyi svabody staić małady lider Hajnc-Krystyjan Štrachie, a novy Sajuz za budučyniu Aŭstryi byŭ stvorany viadomym pravym dziejačam Jorham Hajderam, u svoj čas vyklučanym z APS.
Hajder napiaredadni vybaraŭ zajaviŭ, što ŭ Aŭstryi ŭžo dosyć pabudavana minaretaŭ.
Dźvie krajnie pravyja partyi vystupajuć za zachavańnie pravoŭ sapraŭdnych aŭstryjcaŭ, h.zn. nieimihrantaŭ. Abjadnaŭšy vysiłki, partyi stanuć upłyvovaj siłaj u parlamencie.
Admietnaść sioletnich vybaraŭ u tym, što ŭ ich biaruć udzieł 16-hadovyja žychary krainy.
Ciapier čytajuć
U Kipry źnik Uładzisłaŭ Baŭmhiertnier, były hiendyrektar «Urałkalija». Jaho zatrymlivali pa skandalnaj spravie ŭ Minsku, kali jon prylataŭ da Miaśnikoviča
Kamientary