
Dyrektar UP «Minskkamunciepłasietka» Uładzimir Alaksandraŭ u hutarcy z karespandentam ahienctva «Minsk-naviny» padzialiŭsia aptymistyčnym prahnozam ab zaviaršeńni epapiei z adklučeńniem haračaj vady ŭ mižsiezońnie.
Uładzimir Alaksandraŭ
— Jak abhruntavać toj fakt, što ŭletku tradycyjna na dva tydni adklučajuć haračuju vadu?
— Z hetaj nahody časta staviać u prykład Zachodniuju Jeŭropu i ZŠA. Ale tam zusim inšaja, tak skłałasia histaryčna, sistema ciepłazabieśpiačeńnia, jakaja maje plusy i minusy. Tak, dla aciapleńnia vykarystoŭvajucca elektraenierhija, haz. Jość i centralizavanyja schiemy, jak naša, jakija taksama spyniajuć na prafiłaktyku i ramont sietak.
Trubapravody nieabchodna praviarać padvyšanym ciskam, kab uzimku nie było paškodžańniaŭ i navat karotkačasovych adklučeńniaŭ u padačy ciapła. 20 hadoŭ tamu nikoha nie ździŭlała vidovišča, kali z-pad ziamli vyryvaŭsia słup haračaj pary i zamiarzaŭ na drevach. Da ludziej, jakija likvidujuć takuju avaryju, stavilisia jak da hierojaŭ. Kali padobnaje zdareńnie adbudziecca siońnia, reakcyja budzie kardynalna inšaj.
Nie pryniata ŭspaminać i pra toje, što raniej haračuju vadu adklučali na 30 dzion, ciapier — maksimum na 14, ale ŭ niekatorych vypadkach hety pieryjad doŭžycca mienš. Pa našym pradpryjemstvie sioleta jon składaje ŭ siarednim 12 sutak. Skaračeńnie terminu adbyvajecca dziakujučy zamienie starych sietak na sučasnyja papiarednie izalavanyja (PI) trubapravody. Takich pierakłali ŭžo 40% ad ahulnaj kolkaści. PI-truby mohuć prasłužyć 30 i bolš hadoŭ i nie majuć patreby ŭ vyprabavańniach: ich stan u režymie realnaha času adsočvajecca na manitory kampjutara. Darečy, pry vytvorčaści rabot pa zamienie sustrakajucca niezadavolenyja ŭžo nie stolki terminami adklučeńnia, kolki raskopkami. Treba razumieć: daviadziecca paciarpieć, časova achviaravać kamfortam, pakul PI-truby nie buduć prakładzieny ŭsiudy. Tolki tady my zmožam admovicca ad letnich adklučeńniaŭ haračaj vady naohuł, akramia chiba što asobnych učastkaŭ na dzień-dva.
— Kali heta adbudziecca?
— U Minsku, dumaju, hadoŭ praz 7—10.
— A čamu siońnia praciahvajucca adklučeńni ŭ damach, da jakich užo padviedzieny PI-truby?
- Sprava ŭ tym, što bolšaść ź ich prakładziena asobnymi adrezkami, złučanymi sa starymi sietkami, a nie sucelna ad ciepłakrynic da spažyŭca. Akramia taho, jość dakumient, jaki abaviazvaje pravodzić aprasoŭku sietak. Jon źjaviŭsia da vykarystańnia PI-trub. Z adnaho boku, jaho niemetazhodna admianiać da poŭnaj madernizacyi trubapravodaŭ, ale z druhoha — takija vyprabavańni nie iduć na karyść PI-trub. Pa našaj haspadarcy płanujem hetaje pytańnie vyrašać sumiesna z arhanizacyjami, jakija heta rehłamientujuć.
Varta, pa-mojmu, razhledzieć i taki varyjant. Budujecca atamnaja stancyja, i para ŭžo dumać pra ŭžyvańnie elektranahrevu dla atrymańnia haračaj vady navat na pieryjad ramontu kacielnych i CTP. Čamu ŭ Niamieččynie amal niama adklučeńniaŭ? Pracujuć hazavyja i elektrakatły. My ŭžo realizujem prajekt pa kacielni na vulicy Pryłuckaj pa ŭkaranieńni hibrydnaj schiemy nahrevu vady: dla vypracoŭki ciapła ŭ razrezie sutak buduć vykarystoŭvacca i haz, i elektraenierhija. Miarkuju, kali-niebudź takija schiemy buduć vykarystoŭvacca bolš šyroka.
Kamientary