Mierkavańni99

Tolki try z čatyrnaccaci pradstajalnikaŭ pravasłaŭnych cerkvaŭ pryjechali vinšavać patryjarcha Kiryła

Piša Anatol Sidarevič.

U Kramli na samym vysokim dziaržaŭnym uzroŭni adznačyli 10-hodździe intranizacyi Patryjarcha Maskoŭskaha Kiryła. Nahavaryli kuču z kopturam kamplimientaŭ, ale, dumaju, sam Kirył razumieje, što nie ŭsio tak dobra.

Ja nie pra padzieńnie aŭtarytetu-rejtynhu — jaho asabistaha i ŭznačalenaj im Carkvy, ja pra toje, jak składvajucca adnosiny RPC i jaje pradstajalnika ź inšymi pravasłaŭnymi cerkvami.

Na siońnia, akramia i Maskoŭskaj, my majem 14 aŭtakiefalnych pravasłaŭnych cerkvaŭ na čale z Kanstacinopalskaj, abo Usialenskim Pasadam. U Maskvu, kab pavinšavać Kiryła asabista, pryjechali pradstajalniki tolki troch cerkvaŭ — Antyjachijskaj (Siryja), Sierbskaj dy Češskich ziemlaŭ i Słavakii.

Pieršaja z hetych troch cerkvaŭ žyvie pad uładaj siryjskaha dyktatara i sajuźnika Maskvy Asada. Druhaja Carkva, Sierbskaja, padtrymlivaje Maskvu ŭ supraćstajańni z Fanaram, bo nie choča, kab Usialenski Pasad daŭ aŭtakiefaliju cerkvam Paŭnočnaj Makiedonii i Čarnahoryi.

Narešcie, Carkva Češskich ziemlaŭ i Słavakii nijak nie moža vyłuzacca z maskoŭskich abdymkaŭ.

Nie pryjechali na Kiryłava śviata pradstajalniki adzinaccaci cerkvaŭ. Nie budziem ličyć hruzinskaha Patryjarcha-Katalikosa Illu II, u jakoha ciažkaja chvaroba, a voś ačolniki inšych čatyroch cerkvaŭ — Aleksandryjskaj, Rumynskaj, Bałharskaj i Polskaj — taksama paličyli za lepšaje adpravić u Maskvu svaich padnačalenych.

Jašče šeść cerkvaŭ — Kanstancinopalskaja, Jerusalimskaja, Kiprskaja, Eładskaja, Ałbanskaja i Ukrainskaja — naohuł nie byli pradstaŭlenyja na śviatkavańni.

Što tyčycca Kanstancinopalskaj i Ukrainskaj cerkvaŭ, to im, z usioj peŭnaściu skažam, zaprašeńnie nie vysyłali, a što tyčycca Jerusalimskaj, Kiprskaj, Eładskaj dy Ałbanskaj cerkvaŭ, to jany, jakija adnosiacca da hrečaskich, svajoj niepradstaŭlenaściu ŭ Maskvie, peŭna, vykazali salidarnaść z Kanstancinopalem. I z Pravasłaŭnaj Carkvoj Ukrainy.

Naziralniki zaŭvažyli, što rytoryka Kiryła ŭ dačynieńni da Kanstancinopala pamiakčeła.

Heta, mabyć, tłumačycca tym, što zhurtavać vakoł siabie bolšaść pravasłaŭnych cerkvaŭ, sabrać ich pradstajalnikaŭ u Maskvie, pasprabavać naviazać im svoj paradak dnia dy ŭčynić kalektyŭny afront Kanstancinopalu nie ŭdajecca. Nie moža stać Maskoŭskaja Carkva hiehiemonam pravasłaŭja.

Pryjezd-niepryjezd pradstajalnikaŭ pravasłaŭnych cerkvaŭ i ŭpaŭnavažanych pradstajalnikami archirejaŭ na Kiryłava śviata ŭ Maskvu, možna dumać, pakazvaje taksama, jakija cerkvy raniej, a jakija paźniej pryznajuć aŭtakiefaliju Pravasłaŭnaj Carkvy va Ukrainie.

Kamientary9

Ciapier čytajuć

U sacsietkach Chlastova apublikavałasia videa, zapisanaje na vypadak jaho zatrymańnia. Sam śpiavak na Akreścina22

U sacsietkach Chlastova apublikavałasia videa, zapisanaje na vypadak jaho zatrymańnia. Sam śpiavak na Akreścina

Usie naviny →
Usie naviny

U centry Minska znosiać jašče adnu «stalinku»2

Historyja dziaržSMI pra «abstreł» biełarusa ŭ Polščy vyklikała burny śmiech u sacsietkach11

Taliby dazvolili mužčynam žanicca ź dzieviacihadovymi dziaŭčynkami37

Kola Łukašenka na vučeńniach byŭ u formie Słužby biaśpieki prezidenta29

«Jon maje zvyčku krychu tupavata prydumlać pastfaktum». U Zialenskaha adreahavali na zajavu Łukašenki8

Daišnik, jakoha źbiŭ mašynaj piensijanier pad Minskam, pamior u balnicy. Jamu zładzili pyšnaje pachavańnie20

Słałamny kanał pad Minskam budzie pracavać usio leta

Łukašenka zajaviŭ pra hatoŭnaść pryjechać u Kijeŭ110

Zachistałasia kresła pad ministram architektury i budaŭnictva2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U sacsietkach Chlastova apublikavałasia videa, zapisanaje na vypadak jaho zatrymańnia. Sam śpiavak na Akreścina22

U sacsietkach Chlastova apublikavałasia videa, zapisanaje na vypadak jaho zatrymańnia. Sam śpiavak na Akreścina

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić