Navat statui chočuć vyhladać pryvabniej. Niamieckija navukoŭcy zrabili kampjutarnuju tamahrafiju skulptury jehipieckaj carycy Niefiercici i vyjavili, što pad pafarbavanaj słojem vapny chavajecca kamiennaja asnova, na jakoj vyjaŭleny tvar ci to zusim inšaj žančyna, ci to samoj Niefiercici ŭ bolš stałych hadach. Rysy “ŭnutranaha” tvaru, moža, i padobnyja da “źniešniaha”, ale majuć zmorščyny ŭ kutkach vusnaŭ i hłybokuju baraznu na pieranośsi.
Niamieckija navukoŭcy ŭžo vysunuli dapuščeńnie, što skulpturu atynkavali vapnaj paźniej, i zrabili toje na zahad jehipieckich uładaŭ, jakija chacieli ŭźvialičyć ułasnuju mahutnaść pry dapamozie panoŭnaj pryhažości. Ale niemcam zapiarečyŭ Džon Tejłar, zahadčyk jehipieckaha adździaleńnia Brytanskaha Muzieju ŭ Łondanie, jaki ličyć, što nie varta skočvacca da chutkastrelnych vysnovaŭ. “Ciažka prypisvać tahačasnym ludziam, jakija mieli svaju ŭłasnuju, adroznuju ad sučasnaj, łohiku, tyja ci inšyja matyvy”, — zaznačyŭ jon.
Niefiercici žyła ŭ CHIV stahodździ da našaje ery, i była žonkaj faraona Amienchatepa IV-aha, adnaho z samych značnych palityčnych dziejačoŭ u Staražytnym Jehipcie, jaki viadomy najpierš svajoj relihijnaj reformaj. Statuju znajšoŭ u 1912 hodzie niamiecki jehiptołah Ludvih Biurhchardt. Jana ličycca adnoj z samych kaštoŭnych ekspanataŭ u bierlinskim “Starym Muziei” i ŭ dadatak šmatkroć źjaŭlałasia na rekłamnych abviestkach u jakaści simvała pryhažości.
Kamientary