Śviet

AAN daje katastrafičny dla najbiadniejšych krain prahnoz na 2021 hod

Śviet sutyknuŭsia z najmacniejšym za 75 hadoŭ kryzisam, vyklikanym pandemijaj, — na miažy hałodnaj śmierci apynulisia amal 270 młn čałaviek.

Nastupny hod projdzie pad znakam humanitarnaj katastrofy, jakuju vyklikała pandemija karanavirusnaj infiekcyi. Pra heta zajaviŭ dyrektar Suśvietnaj charčovaj prahramy (SCHP) AAN Devid Biźli na śpiecyjalnaj siesii Hienasamblei arhanizacyi, piša RBK.

Pa słovach Biźli, kryzisu, padobnaha da siońniašniaha, nie było za ŭsie 75 hadoŭ isnavańnia AAN. Jon adznačyŭ, što za apošnija čatyry hady z-za ŭzbrojenych kanfliktaŭ u śviecie kolkaść tych, chto haładaje, vyrasła z 80 młn da 135 młn čałaviek.

A pandemija mienš čym za hod padvoiła hetuju ličbu.

«Z-za karanavirusa kolkaść ludziej, što litaralna stajać na parozie hałodnaj śmierci, vyrasła da 270 młn. Miarkujučy pa tym, što my bačym ciapier, 2021 hod budzie litaralna katastrafičnym», — papiaredziŭ Biźli. 

Dyrektar charčovaj prahramy zajaviŭ, što praduchilić humanitarnuju katastrofu pieraškadžaje adsutnaść srodkaŭ: suśvietnaja supolnaść vydatkavała nieabchodnyja dla hetaha $19 trłn na baraćbu z pandemijaj, i naleta, chutčej za ŭsio, stolki sabrać nie ŭdasca.

«Idzie ekanamičny spad, a patreby vyraśli ŭdvaja. U nastupnym hodzie my nie zmožam dać dastatkovaje finansavańnie ŭsiamu. Tamu my pavinny zasiarodzicca na baraćbie z destabilizacyjaj, hoładam i mihracyjaj», — dadaŭ Biźli.

«Hoład biblejskich maštabaŭ» Biźli nazvaŭ u jakaści adnaho ź vierahodnych nastupstvaŭ pandemii jašče ŭ krasaviku. Tady jon zajaviŭ, što vostry niedachop charčavańnia adčuvajuć 265 młn čałaviek. Bolšaja častka ź ich pražyvajuć u Afrycy.

U žniŭni SCHP sprahnazavała rost kolkaści hałodnych u Łacinskaj Amierycy na 269%, va Uschodniaj i Centralnaj Azii — na 135%, A ŭ Afrycy — na 90%. Kab praduchilić heta, SCHP nieabchodna było na praciahu paŭhoda sabrać amal $5 młrd.

U pačatku listapada Charčovaja i sielskahaspadarčaja arhanizacyja (FAO) AAN paviedamiła pra mocnaje abvastreńnie situacyi z charčavańniem u čatyroch krainach i pahrozie hetaha jašče ŭ 16 dziaržavach. Pavodle źviestak arhanizacyi, najmacniej ad hoładu pakutujuć Burkina-Faso, Jemien, Paŭdniovy Sudan i Nihieryja.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ci zabiare kampjutar vašu pracu i kali robaty pačnuć myć za nas posud? Raspytali ekśpierta pra štučny intelekt

Ci zabiare kampjutar vašu pracu i kali robaty pačnuć myć za nas posud? Raspytali ekśpierta pra štučny intelekt

Usie naviny →
Usie naviny

Va Ukrainie 10-hadovy chłopčyk zhvałciŭ svaju 7-hadovuju siabroŭku, tamu što chacieŭ paŭtaryć «darosły film»10

«Začyni vokny i ŭklučy haz». Dzieciam Homielskaj vobłaści prychodziać niebiaśpiečnyja paviedamleńni ad imia viadomaha błohiera3

«Časam prychodzicca navat załazić u śmietnicu». Vałanciory ź Minska raskazali, jak ratujuć z vulicy chatnich pacukoŭ4

Uśled za premjer-ministram Indyi ministr abarony krainy taksama nie pajedzie na parad u Maskvu5

U Hrodnie Pałac tekstylščykaŭ pieratvaryli ŭ Rejchstah27

Raman Pratasievič raskazaŭ, jakuju novuju prafiesiju płanuje atrymać najbližejšym časam23

«Heta nie płan miru, a teatr». Zialenski adchiliŭ prapanovu Rasii pra trochdzionnaje pieramirje8

Vykładčyku BDU zaprasili ŭ Azierbajdžanie 19 hadoŭ źniavoleńnia14

Novaja mikrachvalevaja sistema abiasškodžvaje rai dronaŭ za siekundy7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ci zabiare kampjutar vašu pracu i kali robaty pačnuć myć za nas posud? Raspytali ekśpierta pra štučny intelekt

Ci zabiare kampjutar vašu pracu i kali robaty pačnuć myć za nas posud? Raspytali ekśpierta pra štučny intelekt

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić