Internet i ŚMI

Apublikavany zakonaprajekt ab pracy ŚMI. Voś što ŭ im źmienicca

Na Nacyjanalnym pravavym internet-partale apublikavany prajekt zakona «Ab źmienie zakonaŭ pa pytańniach ŚMI». Pałata pradstaŭnikoŭ zaćvierdziła zakonaprajekt u pieršym čytańni. Jakija źmieny prapisany ŭ dakumiencie praanalizavaŭ Tut.by.

Novyja pryčyny dla admovy ŭ rehistracyi ŭ jakaści ŚMI

U zakonaprajekcie pašyrany abaviazki jurydyčnych asob, jakija źjaŭlajucca redakcyjami ŚMI, uładalnikami internet-resursaŭ i sietkavych vydańniaŭ. U im da piaci hadoŭ pavialičany termin zabarony na prava fizičnym i jurydyčnym asobam vystupać u jakaści zasnavalnika ŚMI paśla taho, jak jaho vypusk byŭ spynieny. Dla ŭładalnikaŭ internet-resursu abo sietkavaha vydańnia taki abmiežavalny termin ustanaŭlivajecca na try hady.

Akramia taho, zhodna z prajektam dakumienta, hałoŭny redaktar ŚMI nie abaviazkova pavinien być hramadzianinam Biełarusi.

Nazva sietkavaha vydańnia pavinna budzie supadać z damiennym imiem internet-resursu.

Siarod padstaŭ dla admovy ŭ dziaržrehistracyi abo pierarehistracyi paznačany nastupnyja pryčyny: nazva ŚMI supadaje abo padobna da stupieni źmiešvańnia z nazvaj vydańnia, u dačynieńni da jakoha pryniata rašeńnie ab spynieńni vypusku, kali nazva sietkavaha vydańnia nie supadaje z damiennym imiem internet-resursu, a taksama kali hałoŭny redaktar nie maje prava zhodna z hetym ža zakonam zajmać hetuju pasadu.

U prajekcie dakumienta pašyrany śpis padstaŭ dla spynieńnia vypusku ŚMI. Siarod ich — vyniasieńnie na praciahu hoda, dvuch i bolš piśmovych papiaredžańniaŭ, a taksama pryniaćcie rašeńnia mižviedamasnaj kamisijaj pa biaśpiecy ŭ infarmacyjnaj śfiery ab najaŭnaści ŭ pradukcyi ŚMI paviedamleńniaŭ abo materyjałaŭ, raspaŭsiudžvańnie jakich zdolna pryvieści da ŭźniknieńnia pahroz nacyjanalnaj biaśpiecy.

Pryčyn dla abmiežavańnia dostupu da internet-resursaŭ taksama stała bolš

U prajekcie zakona źjavilisia novyja pryčyny, pa jakich adpaviednyja dziaržorhany zmohuć abmiažoŭvać dostup da internet-resursaŭ i sietkavych vydańniaŭ. Pa rašeńni Mininfarma moža być abmiežavany dostup da internet-resursu, sietkavaha vydańnia ŭ vypadkach:

— publikacyi zabaronienaj da raspaŭsiudu infarmacyi;

— vyniasieńnia ŭładalniku internet-resursu na praciahu hoda, dvuch i bolš patrabavańniaŭ, a ŭładalniku sietkavaha vydańnia — piśmovych papiaredžańniaŭ;

— nievykanańnia ŭładalnikam internet-resursu patrabavańnia respublikanskaha orhana dziaržkiravańnia ŭ śfiery ŚMI ab likvidacyi (niedapuščeńni) parušeńniaŭ zakanadaŭstva ab ŚMI albo niepaviedamleńnia ŭ hety orhan ab ich ustaranieńni i niepradstaŭleńnia dakumientaŭ;

— pryniaćcia rašeńnia mižviedamasnaj kamisijaj pa biaśpiecy ŭ infarmacyjnaj śfiery ab najaŭnaści na internet-resursie, sietkavym vydańni paviedamleńniaŭ abo materyjałaŭ, raspaŭsiudžvańnie jakich zdolnaje pryvieści da ŭźniknieńnia pahroz nacbiaśpieki.

Rašeńnie ab abmiežavańni dostupu da internet-resursu, sietkavaha vydańnia za raspaŭsiud infarmacyi, nakiravanaj na prapahandu ekstremisckaj dziejnaści abo jakaja źmiaščaje zakliki da takoj dziejnaści, a taksama inšaj infarmacyi, raspaŭsiudžvańnie jakoj zdolna nanieści škodu nacyjanalnym intaresam Biełarusi, budzie prymacca na padstavie pastanoŭ hienprakurora, prakuroraŭ abłaściej i Minska.

Abmiežavańnie dostupu da internet-resursu, sietkavamu vydańniu taksama mahčyma ŭ vypadku vyjaŭleńnia internet-resursu, padobnaha da stupieni źmiešvańnia z tym, dostup da jakoha abmiežavany. Takaja «kopija» budzie ŭklučacca ŭ śpis internet-resursaŭ, dostup da jakich abmiežavany.

Rašeńnie ab abmiežavańni dostupu da internet-resursu, sietkavaha vydańnia moža być pryniata na praciahu 6 miesiacaŭ paśla ŭźniknieńnia padstaŭ. Dla sietkavych vydańniaŭ raniej termin byŭ ustanoŭleny ŭ 3 miesiacy.

Uvodzicca zabarona na publikacyju vynikaŭ apytańniaŭ

Zakonaprajekt zabaraniaje ŚMI i internet-resursam publikavać vyniki apytańniaŭ hramadskaj dumki, što tyčacca hramadska-palityčnaj situacyi ŭ krainie, respublikanskich refierendumaŭ i vybaraŭ, kali jany praviedzieny biez atrymańnia adpaviednaj akredytacyi.

Nielha budzie pakazvać i hipierspasyłki na materyjały i infarmacyju, raspaŭsiud jakich u ŚMI i na internet-resursach zabaronieny.

U dakumiencie prapisana patrabavańnie ab vykarystańni hipierspasyłki pry raspaŭsiudzie ŭ internecie infarmacyi, raniej apublikavanaj na inšym resursie (kali pravaŭładalnikam nie ŭstanoŭlena inšaje).

A za pieradruk materyjałaŭ z parušeńniem umoŭ raspaŭsiudžvańnia, ustanoŭlenych pieršakrynicaj, moža być vyniesiena piśmovaje papiaredžańnie.

Praduhledžany novyja patrabavańni dla žurnalistaŭ

U zakonaprajekcie pieraličanyja novyja patrabavańni da žurnalistaŭ:

— žurnalist pavinien stavić u viadomaść hałoŭnaha redaktara ŚMI ab mahčymych pazovach i pradjaŭleńni inšych praduhledžanych zakanadaŭstvam patrabavańniaŭ u suviazi z raspaŭsiudžvańniem padrychtavanaha im materyjału;

— vykonvać abmiežavańni pry praviadzieńni pieradvybarčaj ahitacyi, ahitacyi pa refierendumu, adklikańnia deputata, člena Savieta Respubliki Nacyjanalnaha schodu, ustanoŭlenyja vybarčym zakanadaŭstvam;

— atrymlivać zhodu hałoŭnaha redaktara na padrychtoŭku materyjałaŭ dla inšych ŚMI i internet-resursaŭ;

— nie dapuskać faktaŭ parušeńnia normaŭ prafiesijnaj etyki žurnalistaŭ i ahulnapryniatych normaŭ marali.

Razam z hetym žurnalistu ŚMI zabaroniena vykarystoŭvać jaho pravy i stanovišča ŭ metach utojvańnia abo falsifikacyi infarmacyi, raspaŭsiudžvańnia niedakładnaj infarmacyi pad vyhladam dakładnych paviedamleńniaŭ, zboru infarmacyi na karyść treciaj asoby abo arhanizacyi, jakaja nie źjaŭlajecca ŚMI, a taksama raspaŭsiudžvać infarmacyju z metaj zhańbavać kaho-niebudź z hramadzian pa prykmietach połu, uzrostu, rasavaj abo nacyjanalnaj prynaležnaści, movy, adnosiny da relihii, prafiesii, miesca žycharstva abo pracy, u suviazi z palityčnymi pierakanańniami, a taksama dyskredytavać dziaržorhany i inšyja arhanizacyi.

Nievykanańnie pieraličanych patrabavańniaŭ pryraŭnoŭvajecca da hrubych parušeńniaŭ pracoŭnych abaviazkaŭ.

Jak vynikaje z prajekta zakona, žurnalista ŚMI zmohuć pazbaŭlać akredytacyi, kali im abo redakcyjaj ŚMI parušany paradak akredytacyi albo raspaŭsiudžanyja źviestki, «jakija nie adpaviadajuć rečaisnaści i haniać dziełavuju reputacyju arhanizacyi, što akredytavała žurnalista, albo ździejśniena naŭmysnaje supraćpraŭnaje dziejańnie ŭ pracesie ažyćciaŭleńnia prafiesijnaj dziejnaści».

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu1

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Usie naviny →
Usie naviny

Napiaredadni vialikich vychadnych staŭ kiepska pracavać sajt Biełaruskaj čyhunki

U Minsku mužčyna pahražaŭ nažom ludziam u kramie

U Žytomiry prahučaŭ mocny vybuch1

«Jon ministr z časoŭ naradžeńnia Chrystovaha i jašče ni razu nie skazaŭ ničoha vartaha». Mark Rute biez dypłamatyi vykazaŭsia pra Siarhieja Łaŭrova4

Eks-karala chip-chopa P. Diddy apraŭdali pa abvinavačvańni ŭ handli ludźmi. Ale jamu ŭsio adno pahražaje 20 hadoŭ turmy

Hiensak NATA adreahavaŭ na rašeńnie ZŠA prypynić častku vajskovaj dapamohi Kijevu3

U vioscy pad Oršaj pry padrychtoŭcy da Dažynak źniščyli histaryčnyja budynki3

Sankcyjnaja palityka administracyi Trampa dazvalaje Rasii papaŭniać vajskovy biudžet3

Muž Marharyty Laŭčuk byŭ paranieny na froncie5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu1

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić