Śviet1010

Prezident Polščy adkazaŭ, ci čakaje Polšča napadu z boku Biełarusi

Polskija palityki čakajuć ad aficyjnaha Minska «čaho zaŭhodna». Tak adkazaŭ prezident Polščy Andžej Duda na pytańnie ŭkrainskaj žurnalistki Natalli Masiajčuk pra toje, ci rychtujecca jaho kraina da napadu z boku Biełarusi, piša «Lusterka».

Skryn videa

U čas razmovy Natalla Masiajčuk spytała ŭ palityka, ci ličyć jon vierahodnaj uzbrojenuju ahresiju suprać Polščy z boku Biełarusi.

— Ščyra kažučy, my ŭžo hatovy čakać ad biełaruskaha boku čaho zaŭhodna. Heta režym [Alaksandra Łukašenki], jaki my faktyčna nie pryznajom u palityčnym sensie. My ličym, što vybary byli sfalsifikavanyja, što vynik absalutna nie adlustroŭvaje taho, chto tam siońnia va ŭładzie. My ličym, što tam ułada ŭzurpavanaja, i my jaje nie pryznajom.

Bolš za toje, heta ŭłada, jakaja pieraśleduje svaich hramadzian, — heta nie vyklikaje ni ŭ koha nijakich sumnievaŭ, — skazaŭ Andžej Duda.

Palityk nahadaŭ, što ŭ lutym biełaruski sud pryhavaryŭ da vaśmi hadoŭ kałonii žurnalista, člena pazbaŭlenaha rehistracyi biełaruskimi ŭładami Sajuza palakaŭ Biełarusi Andreja Pačobuta.

— Heta vidavočnaje parušeńnie ŭsich mižnarodnych normaŭ, usich pryncypaŭ i vidavočnaja demanstracyja taho, što my, pa sutnaści, majem spravu z režymam, jaki kantraluje sudy, dzie sudovyja rašeńni prymajucca pa ŭkazcy ŭładaŭ i dzie adbyvajecca vialikaja niespraviadlivaść u adnosinach da zvyčajnych hramadzian.

Siońnia ŭžo ni ŭ koha niama sumnievaŭ u tym, što ŭ sučasnaj Biełarusi my majem spravu z režymam, ad jakoha de-fakta možna čakać čaho zaŭhodna.

Tak ciapier vyhladaje Biełaruś, — adkazaŭ na pytańnie žurnalistki polski prezident.

Andžej Duda taksama padkreśliŭ, što režym Łukašenki «hulaje ŭ svaju hulniu» z Kramlom i sprabuje paźbiehnuć uciahvańnia biełaruskaj armii ŭ raźviazanuju Rasijaj vajnu suprać Ukrainy. Na jaho dumku, udzieł biełaruskich vajskoŭcaŭ u ahresii suprać Ukrainy, pierš za ŭsio, aznačaŭ by «hibiel dla mnohich biełarusaŭ, jakija nie majuć bajavoha vopytu i jakija drenna zabiaśpiečany».

— Pa-druhoje, biełarusy — nie vajaŭničaja nacyja, biełarusy nie chočuć vajavać. Tamu ich pryjšłosia b prymušać iści vajnoj suprać svaich ukrainskich susiedziaŭ. Łukašenka vielmi dobra viedaje, što heta budzie jaho kaniec. Tamu što [biełaruskaja] nacyja, na maju dumku, pojdzie suprać jaho samoha ŭ poŭnym składzie. Situacyja moža stać dla jaho absalutna niekantralujemaj.

Siońnia jon moža kantralavać situacyju, u tym liku z dapamohaj teroru, prymušajučy da pakory, zasudžvajučy pratestoŭcaŭ i tych, chto vystupaje suprać jaho, da šmathadovych terminaŭ, ale ŭsiaho hetaha moža akazacca niedastatkova, kali jon prymusić ludziej iści i pralivać kroŭ za spravu, jakuju jany ličać haniebnaj, — skazaŭ Andžej Duda.

Natalla Masiajčuk adznačyła, što biełaruskija čynoŭniki raspaŭsiudžvajuć u dziaržaŭnych ŚMI śćviardžeńni, što nibyta Polšča pretenduje na častku Biełarusi, sutykajučy łbami palakaŭ, biełarusaŭ i ŭkraincaŭ. Na heta Andžej Duda adkazaŭ, što takija zajavy — retranślacyja rasijskaj prapahandy.

— Usie maskoŭskija radyjo i telekanały i ŭsio, što rasijski režym tranśluje ŭ internecie, — heta naviazvańnie rasijskaha bačańnia śvietu.

Ja skažu tak: jany bačać inšych takimi, jakimi nasamreč zjaŭlajucca jany sami. Jany napadajuć na inšych, sprabujuć zabrać čužyja ziemli, sprabujuć zaniavolić inšyja narody, tamu im moža zdavacca, što ŭsie vakoł ich takija ž. 

Polšča nikoli nikomu nie vykazvała nijakich pretenzij. My žadajem žyć u miry i spakoi, my žadajem budavać dobrasusiedskija adnosiny. Najlepšym dokazam taho, što my možam mirna žyć razam, zjaŭlajecca toje, što my adčuvajem, znachodziačysia ŭ Jeŭrapiejskim sajuzie, dzie faktyčna niama miežaŭ pamiž Polščaj i našymi susiedziami ŭ Jeŭrapiejskim sajuzie. My ŭsie znachodzimsia ŭ Šenhienskaj zonie. Vy možacie pajechać u Niamieččynu, nie spyniajučy aŭtamabil, — nichto nikoha nie kantraluje na miažy. Vy možacie kupić nieruchomaść u Niamieččynie, niemcy mohuć kupić nieruchomaść u Polščy. Jany mohuć žyć u Polščy.

Palaki mohuć žyć u Hiermanii, u luboj inšaj krainie Jeŭrapiejskaha sajuza: u Čechii, u Słavakii, u Aŭstryi, — kudy zachočuć pajechać. Niama nijakich prablem ź pierasiačeńniem miažy. My chočam, kab hetak ža było z Ukrainaj i, spadziajomsia, u budučyni — ź Biełaruśsiu. My prosta chočam usie razam być častkaj volnaha śvietu, — reziumavaŭ Andžej Duda.

Kamientary10

  • Jaŭhien
    19.02.2023
    Što b my rabili biez Polščy?
  • Valadzimir
    19.02.2023
    Pan Duda łukavit i vydaje žadajemaje za sapraŭdnaje.
  • Kresy Vschodni
    19.02.2023
    pierchod v bobrovnikach otkryvaj, pustobriech, a to budu hołosovať za platformu obyvatielsku! 

Ciapier čytajuć

Ofis Cichanoŭskaj užo ad siońnia pačynaje pracu ŭ Varšavie12

Ofis Cichanoŭskaj užo ad siońnia pačynaje pracu ŭ Varšavie

Usie naviny →
Usie naviny

U Kitai pakarali śmierciu 11 členaŭ sindykata Min. Jany kiravali skam-centrami i kazino ŭ Mjanmie

Što rabić u vypadku pieraachaładžeńnia? Parady ad ratavalnikaŭ

«Ciapier dastatkova času». Ivulin pakłaŭ Miełkazioravu ŭ trunu «Kałasy pad siarpom tvaim», što Mikita nie paśpieŭ dačytać6

Mer Minska chacieŭ sabie pasadu va ŭradzie, ale Łukašenka nie puściŭ8

Sinoptyki aficyjna papiaredzili pra pachaładańnie da minus 31°S

Navučeniec kaledža katavaŭ svajho niepaŭnaletniaha susieda pa pakoi i zdymaŭ na videa — vyniesieny prysud7

Kilijan Miorfi moža syhrać Vałdemorta?1

Ukraina i Rasija damovilisia ab maratoryi na ŭdary pa abjektach enierhietyki — rasijskija vajenkary5

Nazvana pryčyna vybuchu ŭ homielskim šmatpaviarchoviku

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ofis Cichanoŭskaj užo ad siońnia pačynaje pracu ŭ Varšavie12

Ofis Cichanoŭskaj užo ad siońnia pačynaje pracu ŭ Varšavie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić