Hramadstva22

Ułady Hrodna chvalacca, što da ich pryjechała «delehacyja Padlašskaha vajavodstva». Nasamreč heta marhinały

Pradstaŭniki polskaj partyi «Front» naviedali Hrodna ź vizitam 31 lipienia. Ich pryniali ŭ abłvykankamie i zładzili sustreču z supracoŭnikami dziaržaŭnych haziet i telebačańnia. Tyja aśviatlili vizit tak, byccam pryjechali aŭtarytetnyja palityki, jakija pradstaŭlajuć značnuju častku polskaha hramadstva. Ale ŭsio heta zusim nie tak, piša Hrodna.Life.

Kšyštaf Tałviński padčas sustrečy ŭ Hrodzienskim abłvykankamie. Fota: «Hrodzienskaja praŭda»

Ačoliŭ polskuju delehacyju Kšyštaf Tałviński. Pra jaho «Hrodzienskaja praŭda» piša, što jon staršynia partyi «Front», biznesmien, palityk, jaki ŭ roznyja hady zajmaŭ pasady namieśnika maršałka Padlašskaha vajavodstva, namieśnika ministra dziaržaŭnaha skarbu, byŭ deputatam Siejma.

Stvarajecca ŭražańnie, što Hrodna naviedaŭ značny polski palityk. Ale heta manipulacyja. Samyja važnyja pasady Tałviński zajmaŭ ci dastatkova daŭno, ci niadoŭha, a traplaŭ na ich zvyčajna dziakujučy źbiehu abstavin ci palityčnym manieŭram.

Kšyštaf Tałviński — paśpiachovy fiermier z Padlašša, jon pačaŭ dziejnaść u hetaj śfiery ŭ 1989 hodzie, jaho haspadarka pieradusim zajmajecca pradukcyjaj małaka. U 2002−2006 hadach Tałviński sapraŭdy byŭ vice-maršałkam Padlašskaha vajavodstva ad sialanskaj partyi PSL. Ale na parłamienckich vybarach 2001, 2005 i 2007 hadoŭ jon pośpiechaŭ nie mieŭ.

Kšyštaf Tałviński (u centry) z kalehami na sustrečy ŭ Hrodzienskim abłvykankamie, 31 lipienia 2023. Fota: «Hrodzienskaja praŭda»

Niadoŭha pabyć deputatam Siejma jamu ŭdałosia tolki ŭ 2010−2011 hadach, ale dziakujučy tolki tamu, što deputat ad jahonaj akruhi Kšyštaf Putra zahinuŭ u katastrofie prezidenckaha samalota pad Smalenskam u krasaviku 2010 hoda. Zhodna z tahačasnym polskim pravam jahonaje miesca musiŭ zaniać nastupny pa kolkaści hałasoŭ kandydat. A ŭ čarhovych vybarach u 2011, 2015 i 2019 hadach Tałviński znoŭ nie zmoh pieramahčy.

Ciaham svajoj palityčnaj karjery Tałviński pierabiahaŭ z partyi ŭ partyju i dziakujučy takim kambinacyjam navat staŭ vice-ministram dziaržaŭnaha skarbu ŭ 2007 hodzie, ale prabyŭ na pasadzie ŭsiaho try miesiacy — ź vieraśnia da listapada. Paśla 2011 hoda nijakich pośpiechaŭ u palitycy ŭ Tałvińskaha nie było.

U 2023 hodzie jon stvaryŭ ułasnuju partyju Front, jakaja stavić sabie takija mety:

  • vyciahnuć Jeŭropu z-pad upłyvu ZŠA;

  • «deŭkrainizavać» Polšču — spynić luboje supracoŭnictva z Ukrainaj, zabarona dalejšaha pierajezdu ŭkraincaŭ u Polšču, bo ŭkrainskija biežancy — hałoŭnaja pahroza dla Polščy;

  • ačyścić Polšču ad «alternatyŭnych centraŭ ułady» ŭ adnosinach da Biełarusi i Rasii, a taksama ad «centraŭ navučańnia terarystaŭ» — pieradusim biełaruskich, ukrainskich i rasijskich;

  • vieści siabroŭskuju palityku ŭ adnosinach da Biełarusi i Rasii, a biaśpieku polskich miežaŭ harantavać dziakujučy siabroŭstvu z Rasijaj.

U razmovie z hazietaj Rzeczpospolita Tałviński adznačyŭ, što choć jaho prodki-šlachcičy zmahalisia z rasijanami, siońnia časy źmianilisia i palaki pavinny kiravacca «racyjanalnym cynizmam». Taksama jon ličyć, što projhryš Ukrainy ŭ vajnie z Rasijaj pajšoŭ by na karyść Polščy.

Kšyštaf Tałviński ŭžo dvojčy pryjazdžaŭ z «aficyjnymi delehacyjami» ŭ Biełaruś. U žniŭni 2022 jon naviedaŭ Vaŭkavysk. Vaŭkavyskaja rajonka «Naš čas» tady taksama nazvała heta vizitam «delehacyi Padlašskaha vajavodstva». Za hetuju farmuloŭku supracoŭnikaŭ biełaruskich dziaržmiedyjaŭ pryjšłosia apraŭdvacca maršałku Padlašskaha vajavodstva Arturu Kasickamu, jaki zajaviŭ, što ad imia vajavodstva nichto vystupać hetych ludziej nie ŭpaŭnavažvaŭ. U listapadzie 2022-ha Tałviński taksama naviedaŭ Hrodna i pachvaliŭ BiełAES dy baraćbu z sankcyjami.

U sakaviku 2023 hoda Tałviński dasłaŭ adkryty list deputatu Pałaty pradstaŭnikoŭ Alehu Hajdukieviču. U im jon prasiŭ dapamohi ŭ vyzvaleńni z polskaj turmy svajho kalehi Vojciecha Alšańskaha pa mianušcy «Jaščar», lidara jašče adnoj prapucinskaj i prałukašenkaŭskaj polskaj hrupoŭki. Taksama Tałviński paprasiŭ Hajdukieviča raskazać na mižnarodnaj arenie pra toje, što ŭ Polščy nibyta parušajucca pryncypy demakratyi, niama svabody dziejnaści partyj, a ŭłady, maŭlaŭ, budujuć sapraŭdny tatalitaryzm.

Kamientary2

  • Mikoła)))
    01.08.2023
    Karaciej, sustrakalisia nie z palitykami, a z ahienturaju
  • Satan
    02.08.2023
    Prikolno, čto eto v očieriednoj raz polak iz vostočnoj časti Polši) My vot srazu ujechali kuda podalšie... i v zapadnoj časti kakbe vsio normalno, čot dažie nie słyšał ničieho podobnoho.

Žurnalisty atrymali dakumienty, datyčnyja śmierci Navalnaha. Jany ŭkazvajuć na toje, što jaho mahli atrucić7

Žurnalisty atrymali dakumienty, datyčnyja śmierci Navalnaha. Jany ŭkazvajuć na toje, što jaho mahli atrucić

Usie naviny →
Usie naviny

Usaŭ raskazaŭ, jak treba było zrazumieć słovy Paźniaka pra Łukašenku i Kaleśnikavu85

Supierzorki, daścipny humar i zabłytanyja zabojstvy. Na ekranie čaćviorty siezon ledź nie daskanałaha detektyva1

«Nasrału zabili, kali jon hladzieŭ pramovu Nietańjachu ŭ AAN». Jak Izrail padmanuŭ lidara «Chiezbały»10

74-hadovaha mužčynu asudzili za «abrazu» i «paklop» na Łukašenku1

Ali Chamieniei pieraviali ŭ biaśpiečnaje miesca7

U niadzielu schaładaje da +10°S

Ryžankoŭ zajaviŭ, što Minsk adkaža na naŭmysnaje prymianieńnie Kijevam dronaŭ pa Biełarusi13

Izrail zabiŭ kiraŭnika «Chiezbały» Chasana Nasrału8

Žychar Baranavičaŭ sabraŭ druhi ŭradžaj kłubnicaŭ2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Žurnalisty atrymali dakumienty, datyčnyja śmierci Navalnaha. Jany ŭkazvajuć na toje, što jaho mahli atrucić7

Žurnalisty atrymali dakumienty, datyčnyja śmierci Navalnaha. Jany ŭkazvajuć na toje, što jaho mahli atrucić

Hałoŭnaje
Usie naviny →