Źjaviŭsia vuścišny rolik pra niebiaśpieku vychadu rybakoŭ na lod. U kadry — čornaja śmierć ź ledasiekam
Za dva tydni niekalki rybakoŭ u roznych miescach Biełarusi pravalilisia pad lod i patanuli. Ministerstva pa nadzvyčajnych situacyjach źniała videa, dzie papiaredžvaje pra niebiaśpieku, jakuju toić u sabie tonki lod.

U videa dvoje rybakoŭ pad tryvožnuju muzyku iduć vudzić rybu. Adzin u vyratavalnaj kamizelcy, u termasie — čaj. Druhi biez kamizelki i ź flažkaj. Što tam, nieviadoma, ale kali hety rybak prapanuje pieršamu pakaštavać hety napoj, toj kateharyčna admaŭlajecca.
U druhoha rybaka kloŭ nie zadaŭsia, i toj vyrašaje pajści tudy, dzie hłybiej.
Na apošnich siekundach źjaŭlajecca śmierć ź ledasiekam u rukach i šturchaje druhoha ŭ pałonku.
U MNS nahadvajuć: vychad na lod taŭščynioj mienš za 7 santymietraŭ niebiaśpiečny dla žyćcia, a apranać vyratavalnuju kamizelku pry vychadzie na lod abaviazkova. Rekamiendujecca mieć z saboj ladovyja štyry i vyratavalnuju viaroŭku.
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary