Śviet33

«Jeŭropa vyhnała špijonaŭ Uładzimira Pucina. Ciapier jany viartajucca» — The Financial Times

Rasija aktyŭna adnaŭlaje špijonskuju vajnu z Zachadam. Pryjarytety zastalisia tymi ž, ale mietady stali bolš vynachodlivymi.

Vładimir Putin provodit zasiedanije Sovieta biezopasnosti Uładzimir Pucin viadzie pasiadžeńnie Savieta biaśpieki Vladimir Putin chairs the Security Council meeting
Uładzimir Pucin pravodzić pasiadžeńnie Rady biaśpieki Rasii. 13 lutaha 2024 hoda. Fota: Alexander Kazakov, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Supracoŭniki zachodniaj raźviedki i analityki, ź jakimi ŭdałosia pahavaryć žurnalistam The Financial Times, adznačajuć vidavočnuju aktyvizacyju raźviedvalnych apieracyj pad kiraŭnictvam Kramla. Heta śviedčyć pra adradžeńnie ŭpeŭnienaści rasijskich špijonaŭ paśla źnievažalnych niaŭdač, ź jakimi jany sutyknulisia ŭ pačatku 2022 hoda.

«Hulnia ŭ koški-myški adnaviłasia», — cytuje The Financial Times adnaho z supracoŭnikaŭ zachodniaj raźviedki. «Aktyŭnaść Rasii takaja ž vysokaja ci navat vyšejšaja, čym u časy chałodnaj vajny», — spasyłajecca vydańnie na słovy inšaha.

Rasijskija śpiecsłužby — HRU, FSB i SZR — pierahrupavalisia i pierabudavali svaju špijonskuju pracu. Pryjarytety zastalisia tymi ž, što i da kanfliktu va Ukrainie — vykraści zachodnija sakrety, uzmacnić roznahałośsi ŭnutry NATA i padarvać padtrymku Ukrainy. Adnak mietady stali bolš vynachodlivymi, kab kampiensavać razburanuju špijonskuju sietku ŭ Jeŭropie i abyści abmiežavańni na pracu rasijan na kantyniencie.

Źmianieńni ŭ pracy raźviedki

Adnoj z samych značnych źmien u dziejnaści Kramla stała bolš aktyŭnaje vykarystańnie takich subjektaŭ raźviedvalnaj dziejnaści, jak pasiaredniki (u artykule jany nazvanyja «proksi» — NN). Da vajny zachodnija ahienctvy ŭ asnoŭnym mieli spravu z rasijskimi apieracyjami, jakija pravodzilisia rasijskimi hramadzianami pa ŭsioj Jeŭropie. Siońnia heta, mahčyma, užo nie tak.

U rasijskich tajemnych apieracyjach zaraz zadziejničany šerah zamiežnych hramadzian sa śfiery palityki, biznesu i arhanizavanaj złačynnaści.

«[Pasiaredniki] mohuć nie viedać, što pracujuć na ruskich, jany mohuć być złačyncami ci prosta ludźmi, jakim płaciać», — cytuje vydańnie słovy adnaho z supracoŭnikaŭ zachodniaj raźviedki.

Kreml akazvaje cisk na rasijskich emihrantaŭ, kab pryciahnuć ich na svoj bok. Heta tyčycca jak palityčnych apanientaŭ, tak i inšych asob, jakija pakinuli Rasiju paśla lutaha 2022 hoda. Kreml imkniecca kaaptavać ich, kab vykarystoŭvać u svaich intaresach.

Na dumku analitykaŭ raźviedki i dzieviaci čynoŭnikaŭ, apytanych žurnalistami, dla rasijskich špijonskich słužbaŭ praviadzieńnie apieracyj na adlehłaści z vykarystańniem pasiarednikaŭ i śviežazavierbavanych davieranych asob maje svaje plusy i minusy.

Z adnaho boku, zjaŭlajecca bolš mahčymaściaŭ dla admaŭleńnia viny. Pasiaredniki taksama mohuć być efiektyŭnyja dla takich apieracyj, jak kradziež handlovych sakretaŭ, stvareńnie ekspartnych schiem, jakija abychodziać sankcyi, abo praniknieńnie ŭ kampjutarnyja sietki.

Naprykład, USB-nazapašvalnik, padłučany da kampjutara prybiralščykam ofisu, moža dastavić nie mienš kaštoŭnyja źviestki za tyja, što atrymany ad čałavieka, jakoha hadami kultyvavaŭ «nielehalny» kuratar.

Adnaŭleńnie ahienturnaj sietki

Ale apieratyŭnaja biaśpieka moža być niedastatkova arhanizavanaj, a pasiarednikaŭ ciažka kantralavać biez ahienta na miescy, jaki b imi kiravaŭ.

Dla vyrašeńnia hetaj prablemy HRU pačała vierbavać ahientaŭ biez vajskovaj adukacyi, kab jany niezaŭvažanymi pranikali ŭ metavyja krainy i ŭstanaŭlivali asabistyja kantakty, havorycca ŭ niadaŭnim dakładzie łondanskaha analityčnaha centru Royal United Services Institute.

Aŭtary artykuła adznačajuć, što ŭ niejkaj stupieni staraja madel «lehalnych» rasijskich špijonaŭ, jakija pracujuć praz pasolstvy, usio jašče zachoŭvajecca ŭ tradycyjna niejtralnych krainach, takich jak Aŭstryja i Šviejcaryja.

Pradstaŭniki słužbaŭ biaśpieki abiedźviuch krain zajavili, što kala 150 viadomych rasijskich ahientaŭ usio jašče pracujuć tam pad dypłamatyčnym prykryćciom. Pavodle acenki inšaha supracoŭnika raźviedki ź inšaj krainy, amal treć rasijskich raźviedvalnych apieracyj na kantyniencie ŭ ciapierašni čas ažyćciaŭlajecca z «biaśpiečnych centraŭ» Vieny i Ženievy.

Akramia taho, rasijskija špijony ŭzmacnili svaje bazy za miežami Šenhienskaj zony. Turcyja i Abjadnanyja Arabskija Emiraty stali važnymi płacdarmami dla rasijskich raźviedvalnych apieracyj u Jeŭropie. Niekalki vysłanych rasijskich ahientaŭ taksama pierajechali ŭ stalicu Sierbii Białhrad, bo sierby padtrymlivajuć dobryja adnosiny z Maskvoj.

Vydańnie adznačaje, što niemahčyma pradbačyć, nakolki efiektyŭnymi buduć abnoŭlenyja rasijskija mietady špijanažu.

Z adnaho boku, rost aŭtarytaryzmu Pucina stvaryŭ «schavanuju chvalu niezadavolenaści» ŭ rasijskich słužbach biaśpieki i «stvaryŭ mahčymaść viarboŭki, jakaja vypadaje raz u pakaleńnie», — cytujuć aŭtary słova kiraŭnika CRU Uiljama Bernsa.

Ź inšaha boku, vysyłka rasijskich dypłamataŭ mahła ŭskładnić pracu kontrraźviedki, pakolki zachodnija ahienctvy raniej viedali, chto z dypłamataŭ zjaŭlajecca špijonam, i mahli adsočvać, z kim jany sustrakajucca, i patencyjna vierbavać ich.

Paśla lutaha 2022 hoda zachodnija ahienctvy aktyvizavali supracoŭnictva, stvaryŭšy sietku baz danych i suviaziaŭ dla vyjaŭleńnia rasijskich apieratyŭnikaŭ. Tym nie mienš, časam rasijskaja raźviedvalnaja mašyna dabivajecca ŭražlivych pośpiechaŭ. Śviežy prykład — uciečka razmovy vysokapastaŭlenych aficeraŭ VPS Hiermanii.

Čytajcie jašče:

FSB zavierbavała deputatku Jeŭraparłamienta ad Łatvii

Jak rasijskaja raźviedka zmahła pierachapić razmovu niamieckich aficeraŭ?

U Polščy za 14 miesiacaŭ zatrymanyja 22 špijony ź Biełarusi i Rasii

Kamientary3

  • Kastuś
    06.03.2024
    Naprykład, USB-nazapašvalnik, padłučany da kampjutara

    ============
    a voobŝie pro komṕjutiernuju biezopasnosť słyšali čto nibud́? jusb porty otklučajut v piervuju očieried́
  • Spy
    07.03.2024
    Abaviazkova vierniemsia!
  • Zianon
    07.03.2024
    Nikudy jany nie sychodzili

U dakumientach pa «spravie Epštejna» znajšli ślady bujnych hrašovych pieravodaŭ u Minsk. Znoŭ uspłyło imia Karyny Šulak44

U dakumientach pa «spravie Epštejna» znajšli ślady bujnych hrašovych pieravodaŭ u Minsk. Znoŭ uspłyło imia Karyny Šulak

Usie naviny →
Usie naviny

Byłaja palitźniavolenaja Hanna Kurys: Ja płakała, bo mnie nie dali ni z kim pa-ludsku raźvitacca7

U Baranavičach 68‑hadovaja piensijanierka vyroščvała kanopli i piła ź ich harbatu. Kolki dali?7

Zołata ŭpieršyniu ŭ historyi pieravysiła 4500 dalaraŭ za uncyju

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie5

Muziej volnaj Biełarusi apublikavaŭ videa, jakoje zapisaŭ Mikita Miełkazioraŭ, pieradajučy svaje kroksy ŭ ekspazicyju

Zahinuŭ Hieroj Ukrainy lotčyk Alaksandr Šemiet: jon ździejśniŭ apošni avijapraryŭ na «Azoŭstal»3

Bolš za 3400 biełarusaŭ zrabili achviaravańni siamji Mikity Miełkaziorava2

Biełarusy raskazali, jak ich padmanuli ŭ BRSM19

Adbyłasia masiravanaja rasijskaja ataka. Pad udaram Kijeŭ, Žytomir, Roŭna, Burštyn, Ciarnopalščyna i Bukavina7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U dakumientach pa «spravie Epštejna» znajšli ślady bujnych hrašovych pieravodaŭ u Minsk. Znoŭ uspłyło imia Karyny Šulak44

U dakumientach pa «spravie Epštejna» znajšli ślady bujnych hrašovych pieravodaŭ u Minsk. Znoŭ uspłyło imia Karyny Šulak

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić