Śviet17

Terakt u «Krokus Sici Choł»: što viadoma na hety momant

Trahiedyja ŭ kancertnaj zale «Krokus Sici Choł», što ŭ padmaskoŭnym Krasnahorsku, razyhrałasia ŭviečary 22 sakavika.

Fota: AP Photo/Dmitry Serebryakov

U toj viečar u zale pavinien byŭ adbycca kancert rasijskaha hurta «Piknik», i na im źbiralisia prysutničać tysiačy ludziej. Amal usie bilety byli vykuplenyja, a heta kala 6200 čałaviek.

Ale pierad pačatkam kancerta ŭ budynak uvarvalisia ŭzbrojenyja ludzi ŭ kamuflažy, jakich było nie mienš za piać. Jany adkryli stralaninu spačatku pa achoŭnikach budynka, a paśla i pa hledačach.

Spačatku paviedamlali pra jak minimum 12 zahinułych i 35 paranienych, ale paśla ličba ŭzrasła adpaviedna da 40 i 100 i jana vidavočna nie kančatkovaja.

Muzyki hurta «Piknik», jak paviedamlajecca, nie paciarpieli.

Paśla stralaniny ŭ budynku «Krokus Sici Choł» prahučaŭ vybuch i pačaŭsia pažar. Paśla byŭ zafiksavany jašče adzin vybuch. 

Da budynka «Krokus Sici Choł» byli nakiravanyja padniatyja pa tryvozie supracoŭniki maskoŭskich SACHR i AMAP. Pryjechali i pažarniki, ale jany nie adrazu pačali vyratavalnyja raboty z-za taho, što ŭ budynku pa-raniejšamu znachodzilisia terarysty. 

Paśla taho, jak vyratavalnaja apieracyja pačałasia, pažarniki vyvieli z padvała budynka kala 100 čałaviek, ale heta byli nie ŭsie, chto ŭ im znachodziŭsia. Pavodle słovaŭ hubiernatara Maskoŭskaj vobłaści, špitalizavali 21 čałavieka, ź ich čaćviora ŭ ciažkim stanie.

Pažar u «Krokus Sici Chole» nie mohuć patušyć dahetul, jaho płošča — 13000 kvadratnych mietraŭ. Ahoń achapiŭ fasad budynka i ŭžo pierakinuŭsia na inšy korpus.

Rasijskija pažarniki nie mohuć patušyć uzharańnie, bo jaho ačah znachodzicca zanadta daloka i im nie chapaje daŭžyni vodnych šłanhaŭ. Padtrymku ratavalnikam akazvajuć viertaloty, nabirajučy vadu z najbližejšych vadajomaŭ.

Paviedamlajecca, što čatyrom terarystam nibyta ŭdałosia pakinuć miesca ataki, ale rasijskija siłaviki zatrymali nieviadomaha mužčynu z bejdžam. 

Taksama identyfikavali aŭtamabil, na jakim nibyta pryjechali terarysty. Miarkujecca, što jon moža stajać na parkoŭcy zaminiravanym. Jaho ačapili.

Usie vyjezdy z Maskvy pierakrytyja, u maskoŭskim mietro pačalisia ŭzmocnienyja dohlady pasažyraŭ. Heta śviedčańnie taho, što terarysty mahli paśpieć źjechać ź miesca padziej. 

Maskoŭskija aeraporty ŭzmacnili miery biaśpieki.

U Maskvie i ŭ Padmaskoŭi paśla terakta admianili ŭsie zabaŭlalnyja mierapryjemstvy, zapłanavanyja na vychadnyja. Toje ž samaje robiać i ŭ inšych rehijonach.

Źjaŭlajucca paviedamleńni, što pierad napadam na ŭvachodzie ŭ «Krokus Sici Choł» nie pracavali ramki mietaładetektaraŭ, a achova nie praviarała sumki ŭ ludziej.

Pradstaŭnik Biełaha doma Džon Kirbi zajaviŭ, što ŭ Vašynhtonie atrymlivajuć paviedamleńni ab tym, što zdaryłasia ŭ Maskvie. «Kadry adtul žachlivyja i ich ciažka hladzieć, — zajaviŭ jon. Našy dumki z tymi, čyje blizkija zahinuli ŭ vyniku hetaha žudasnaha napadu».

Taksama Kirbi zajaviŭ, što ŭ Biełaha doma niama danych ab datyčnaści Ukrainy da teraktu ŭ «Krokusie». Jon taksama padkreśliŭ, što Vašynhton zahadzia nie mieŭ infarmacyi ab terakcie ŭ Maskvie.

Pradstaŭnik Hałoŭnaha ŭpraŭleńnia raźviedki Minabarony Ukrainy Andrej Jusaŭ zajaviŭ z nahody terakta: 

«Heta śviadomaja pravakacyja śpiecsłužbaŭ Pucina, pra jakuju papiaredžvała mižnarodnaja supolnaść. Kramloŭski tyran z hetaha pačynaŭ svaju karjeru i takimi ž złačynstvami suprać ułasnych hramadzian choča jaje zaviaršyć».

Pra niedatyčnaść Ukrainy da hetaha terakta zajaviŭ daradca kiraŭnika Ofisa prezidenta Ukrainy Michaił Padalak, a taksama pradstaŭnik Ruskaha dobraachvotnickaha korpusa. 

Były prezident Rasii Dźmitryj Miadźviedzieŭ adreahavaŭ na terakt u Maskvie hnieŭnym dopisam z pahrozami Ukrainie

«Terarysty razumiejuć tolki teror u adkaz. Nijakija sudy i rasśledavańni nie dapamohuć, kali sile nie supraćpastavić siłu, a śmierciam — tatalnaje pakarańnie śmierciu terarystaŭ i represii suprać ich siemjaŭ. Suśvietny vopyt.

Kali budzie vyznačana, što heta terarysty kijeŭskaha režymu, pastupać ź imi i ich idejnymi natchnialnikami inakš — niemahčyma. Usie jany pavinny być znojdzienyja i biaźlitasna źniščany jak terarysty. Uklučajučy aficyjnych asob dziaržavy, jakaja ździejśniŭ takoje złačynstva. Śmierć za śmierć».

Kamientary17

  • Priviet2020
    22.03.2024
    Nikita Michałkov skazał, čto vsio eto kompjutiernaja simulacija, eto žie očievidno, a trupy šievielatsia. Von tam na 23-j siekundie vidno.
  • riazanskij sacharok
    22.03.2024
    Vsio dla čistoty Rośsii, vsio dla novoho dvoriantsva v pohonach.
    Tiepieŕ, u novoho dvorianstva v pohonach i putina, połnosťju raźviazany ruki. Koho chočieš ubivaj, pytaj, rieprieśsiruj.
     Śpisano s riazanskoho sachara.....
  • Imia
    22.03.2024
    Jezdiła v 2010 hodu na konciert v Krokus. Ošaleła ot čistiejšieho zvuka i udivitielnoj Sade

«Jon užo doma». Dačka Ryhora Kastusiova raskazała pra pieršuju hutarku z baćkam paśla vyzvaleńnia1

«Jon užo doma». Dačka Ryhora Kastusiova raskazała pra pieršuju hutarku z baćkam paśla vyzvaleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

U Navahrudku pažarnaj mašynie znajšli cikavaje prymianieńnie FOTAFAKT6

Cielca čatyrochhadovaj Mai Lubimcavaj znajšli ŭ vadajomie1

«Zrabiŭ duraść»: Bajden pryznaŭsia, što ledź nie zasnuŭ na debatach z Trampam12

Alimpijskaja čempijonka ź Biełarusi zaviaršyła karjeru ŭ 32 hady1

Čatyrochhadovaja Maja Lubimcava, jakuju šukali bolš za sutki, zahinuła

Johurtny ci kiefirny chaładnik z ahurkami — z bałharskimi notkami2

Jaŭhienija Čarniaŭskaja, dačka zasnavalnika Tut.by Juryja Zisiera, zaniałasia vyrabam luksavaj kieramiki13

Turcyja stała apošnim čverćfinalistam Jeŭra-2024 u niervovaj dueli z Aŭstryjaj VIDEA

Polšča ŭviadzie detalovy kantrol tranzitu z Kitaja praź Biełaruś, daviała da Minska patrabavańni16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jon užo doma». Dačka Ryhora Kastusiova raskazała pra pieršuju hutarku z baćkam paśla vyzvaleńnia1

«Jon užo doma». Dačka Ryhora Kastusiova raskazała pra pieršuju hutarku z baćkam paśla vyzvaleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →