VUP Litvy, što letaś byŭ ŭpaŭ na 15,2%, sioleta ŭpadzie jašče na 0,5%. Ale, pavodle prahnozaŭ Jeŭrapiejskaha banka rekanstrukcyi i raźvićcia, što byŭ apublikavany ŭčora, heta budzie samy mały spad ekanomiki ŭ krainach Bałtyi.
Jak śćviardžaje bank, spad ekanomiki Łatvii ŭ hetym hodzie składzie 2%, Estonii - 1,8%. A letaś, pavodle acenak bankaŭskich analitykaŭ, spady VUP Łatvii i Estonii skłali 17,9% i 14,7% adpaviedna.
Adnaŭleńnie ekanomik krain Bałtyi pavinna pačacca ŭ 2011 hodzie. Prahnazujecca, što ŭ nastupnym hodzie rost VUP Litvy składzie 2,3%, Łatvii — 2,5%, a Estonii — 2,7%.
Pavodle acenki banka, sukupny spad ekanomik krainaŭ Centralnaj Jeŭropy i Bałtyi ŭ hetym hodzie składzie 1,4%, a supolny rost ekanomiki rehijonu ŭ nastupnym hodzie budzie blizu 2,8%.
Aproč krain Bałtyi ŭ hetym hodzie ŭ rehijonie ekanamičny spad budzie naziracca tolki ŭ Vienhryi (0,6%), a samy chutki rost budzie demanstravać ekanomika Słavaččyny — 2,8%.
Kamientary