Hramadstva33

«Śpiektakl skončany?» BiełTA vystupiła ź miehavodpaviedździu adnosna situacyi na miažy

Prapahandysty šmatsłoŭna ŭpeŭnivajuć, što kroki, jakija pradprymaje Polšča, u vyniku ŭdarać pa palakach.

Fota: Straz_Graniczna / Twitter

U centry ŭvahi aŭtara materyjału pad zahałoŭkam «Śpiektakl skončany? Čym abiarnulisia dla Polščy pryhraničnyja hulni» — uviadzieńnie bufiernaj zony na miažy ź Biełaruśsiu, vizit prezidenta Polščy Andžeja Dudy ŭ Piekin, zajavy MZS Polščy ab mahčymym zakryćci pahranpierachodaŭ i błakavańnie čyhunki na mytnym terminale ŭ Małaševičach.

Žurnalistka BiełTA Vita Chanatajeva na padstavie materyjałaŭ polskich vydańniaŭ, jakija vyznačajucca svajoj krytykaj dziejnaści ŭładaŭ, sprabuje davieści, što miery, jakija pradpryniała Varšava, nie dasiahnuli svaich metaŭ.

Pryvodzim asnoŭnyja arhumienty.

Bufiernaja zona

Bufiernaja zona ŭzdoŭž miažy Polščy ź Biełaruśsiu praciahłaściu zvyš 60 kiłamietraŭ i šyrynioj ad 200 m da 2 kiłamietraŭ uviedziena 13 červienia. Na praciahu 90 dzion jaje nielha naviedvać pabočnym asobam.

Aŭtar cytuje kansiervatyŭna-katalickaje vydańnie Polonia Christiana, u materyjale jakoha śćviardžajecca, što z-za ŭviadzieńnia bufiernaj zony nazirajecca značnaje skaračeńnie patoku turystaŭ na Padlaššy. Pryčym paciarpieli i rehijony, jakija ŭ jaje nie ŭvajšli. I heta tłumačycca tym, što turysty napužany.

Aŭtar spasyłajecca na artykuł polskaha vydańnia money.pl ab tym, što zamiežnyja turysty atrymlivajuć SMS-apaviaščeńni z papiaredžańniem ab niebiaśpiecy znachodžańnia ŭ Polščy kala miažy ź Biełaruśsiu.

«Niesankcyjanavany pierachod zabaronieny. Sałdaty mohuć prymianiać zbroju. Nieadkładna pavaročvajcie nazad!» — cytuje vydańnie SMS, jakoje atrymała žurnalistka z Łondana, jakaja pryjechała na Padlašša z turystami z Hiermanii.

U tekście taksama zhadvajecca zvarot da polskich uładaŭ upaŭnavažanaha pa pravach čałavieka ŭ Polščy Marcina Vionceka (Marcin Wiącek), jaki papiaredziŭ, što ŭviadzieńnie bufiernaj zony na miažy ź Biełaruśsiu moža pryvieści da parušeńnia pravoŭ čałavieka i pahłybleńnia humanitarnaha kryzisu na miažy, a zabarona na znachodžańnie ŭ prylehłaj da miažy zonie moža pieraškodzić fundamientalnym kanstytucyjnym svabodam.

Žurnalistka pryvodzić taksama mierkavańnie pradstaŭnikoŭ humanitarnaj arhanizacyi Grupa Granica, jakija ličać, što ŭviadzieńnie bufiernaj zony nie dazvalaje atrymać praŭdzivuju infarmacyju ab dziejnaści orhanaŭ ułady ŭ pryhraničnych rajonach, jakija «ździajśniajuć akty nasilla» adnosna mihrantaŭ, biespakarana ich vyciaśniajučy i parušajučy pravy čałavieka.

U toj ža čas, jak piša aŭtar sa spasyłkaj na aktyvistaŭ, na miažy dziejničajuć hrupy ludziej z pravych arhanizacyj, jakija sprabujuć patrulavać pryhraničnyja lasy z metaj vyjaŭleńnia mihrantaŭ.

Pajezdka ŭ Kitaj prezidenta Dudy

Zhadvajučy vizit u Kitaj prezidenta Polščy Andžeja Dudy, aŭtar sprabuje davieści, što jon nie mieŭ pośpiechaŭ adnosna mahčymaściej upłyvu na Biełaruś z dapamohaj Kitaja.

«U Piekinie arhumienty polskaha lidara, miarkujučy pa ŭsim, nie spracavali… Kitajskija ŭłady pahadzilisia admianić karotkaterminovyja vizy dla palakaŭ i źniać zabaronu na impart polskaj ptuški. I na hetym, mabyć, usio», —

piša žurnalistka i adznačaje, što nijakaj kankretyki adnosna biełaruskaha pytańnia pa vynikach vizitu z vusnaŭ prezidenta ci premjer-ministra nie prahučała.

Błakada Małaševičaŭ

Aŭtar padrabiazna pierakazvaje infarmacyju ab błakadzie punktu mytnaha afarmleńnia i śćviardžaje, što da bolš rašučych krokaŭ nie dojdzie, jak nie dajšło letam minułaha hoda, kali Varšava pryhraziła zakryć usie pahraničnyja pierachody.

U artykule pryvodziacca mierkavańni polskich ekśpiertaŭ ab tym, što błakiroŭka hranicy naniasie surjozny ŭdar nie tolki pa biełaruskaj, ale i pa polskaj ekanomicy i biznesu. Da taho ž pajści na błakadu čyhunačnych znosin nie dazvolać jak kitajcy, tak i jeŭrapiejcy.

U kancy svajho materyjału žurnalistka śćviardžaje, što «hałoŭnaj pamyłkaj polskich uładaŭ źjaŭlajecca ślapaja viera ŭ toje, što ŭ Varšavy jość niejkija ryčahi cisku. Nasamreč u dziejańniach Varšavy ničoha niečakanaha niama — usio taja ž taktyka šantažu i pahroz, u dačynieńni da jakoj u Biełarusi ŭžo vypracavaŭsia imunitet».

Ale ŭžo samo źjaŭleńnie takoha vialikaha artykuła śviedčyć ab tym, što ŭłady napužanyja dziejańniami Polščy i sprabujuć supakoić jak nasielnictva, tak i samich siabie. 

Kamientary3

  • Aleś
    09.07.2024
    Tohda začiem vypuskať političieskich zaklučiennych było?
    • Žeka
      10.07.2024
      Aleś, a vypuścili tolki 1.
  • Vita Chanatajeva, treba jašče troški pačkać...
    09.07.2024
    Usio napieradzie, łukašyściki
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Paśla vystupleńnia Łuhanskaha teatra ŭ Minsku adna z hladačak vyhuknuła «Słava Ukrainie!»5

Paśla vystupleńnia Łuhanskaha teatra ŭ Minsku adna z hladačak vyhuknuła «Słava Ukrainie!»

Usie naviny →
Usie naviny

Palicyja Dubaja: 20-hadovaja madel z Ukrainy ŭpała z vyšyni na budoŭli21

Pamior słavuty baksior-ciažkavahavik Džordž Forman1

Śledam za dubajskim šakaładam u Biełaruś prychodziać «aniolskija vałasy»3

Jak vyhladajuć čerhi na maršrutki ź Minska ŭ Barysaŭ i Žodzina VIDEA7

Pamiatajecie stvaralnika adyjoznaha sajta «Litkrytyka», jaki byŭ palitviaźniem? Zdajecca, jaho aryštavali znoŭ3

Dla biblijateki imia Karatkieviča ŭ Rahačovie zakuplajuć tysiačy knih, ale nivodnaj na biełaruskaj movie16

Błohieru Mełstroju adpravili pozvu na dopyt u pasolstva Rasii ŭ Čarnahoryi3

U Minsku stali pradavać biarozavy sok

Piaskoŭ skazaŭ, što Biedros Kirkoraŭ prajšoŭ Vialikuju Ajčynnuju vajnu. Ale tamu było 9 hadoŭ u 1941-m22

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Paśla vystupleńnia Łuhanskaha teatra ŭ Minsku adna z hladačak vyhuknuła «Słava Ukrainie!»5

Paśla vystupleńnia Łuhanskaha teatra ŭ Minsku adna z hladačak vyhuknuła «Słava Ukrainie!»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić