Vajna

Rasija i Ukraina praviali čarhovy abmien vajennapałonnymi. Jon iznoŭ adbyŭsia na miažy Biełarusi

Va Ukrainu viarnulisia 49 čałaviek, raskazaŭ prezident krainy Uładzimir Zialenski. Pavodle jaho, pad abmien trapili vajskoŭcy USU, palicejskija, pamiežniki i cyvilnyja asoby.

Jak paviedamiŭ ambudsmien Ukrainy Dźmitryj Łubiniec, upieršyniu Ukrainie ŭdałosia viarnuć dadomu adrazu 23 žančyn.

«Usiaho ad pačatku poŭnamaštabnaha ŭvarvańnia dadomu viarnulisia 3569 ukraincaŭ. Siońnia adbyŭsia 56-y abmien vajennapałonnych. Heta vajary Uzbrojenych sił Ukrainy, Nacyjanalnaj hvardyi, Nacyjanalnaj palicyi, Dziaržaŭnaj pamiežnaj słužby, a taksama našy cyvilnyja ludzi. Taksama ŭdałosia vyzvalić jašče častku abaroncaŭ «Azoŭstali», — paviedamiŭ Łubiniec.

Abmien iznoŭ adbyŭsia na miažy Biełarusi i Ukrainy.

Adnoj z tych, chto viarnuŭsia va Ukrainu, stała krymskaja tatarka Lenije Umierava, jakuju ŭ Rasii abvinavačvali ŭ špijanažy. Dziaŭčyna jechała da chvoraha baćki ŭ Krym praz Hruziju. Na pamiežnym pierachodzie «Vierchni Łars» jaje zatrymali supracoŭniki pamiežnaj słužby FSB.

Siarod tych, chto viarnuŭsia ŭ Rasiju, viadoma pra 44 čałavieki, u asnoŭnym vajskoŭcy, jakija trapili ŭ pałon padčas nastuplenia USU ŭ Kurskaj vobłaści. 

«Jak i ŭ minuły raz, Rasija znoŭ padaje na abmien tych, chto zdaŭsia ŭ pałon na terytoryi Kurskaj vobłaści. Usie jany znachodzilisia ŭ pałonie mienš za miesiac», — paviedamili ŭ prajekcie «Choču žiť».

Kamientary

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj34

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj

Usie naviny →
Usie naviny

Ihar Sihoŭ: Padychodžu da Łukašenki i łaŭlu siabie na tym, što chaču sahnucca4

Ajcišnik paśla 3+ hadoŭ u EPAM staŭ aficyjantam. Pracu ŭ IT tak i nie znajšoŭ2

HUR Ukrainy atakavała rasijskuju bazu bieśpiłotnikaŭ u Siryi

Padazravanamu ŭ zamachu na Trampa vystavili abvinavačvańnie3

Pa śviecie raspaŭsiudžvajecca novy varyjant kavidu CHIES. Čym jon adroźnivajecca ad papiarednich1

Źlapili z taho, što ŭžo było: pačaŭ pracu novy telekanał — «Pieršy infarmacyjny»7

Ramzan Kadyraŭ vyhulaŭ pa Hroznym matacykł «Minsk»2

«Žyć budzieš, ale baby nie zachočaš». Jak u 1939 Biełaruś abjadnałasia39

«Mučymsia». Dalnabojščyk raskazaŭ, što ŭ čarzie na miažu pad Brestam stajać tydniami1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj34

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj

Hałoŭnaje
Usie naviny →