Kultura11

U Ńju-Jorku prezientavali čarhovy numar almanacha «Biełarus», hetym razam samy rekordny pa abjomie i aŭtarach

13 śniežnia ŭ hramadskaj zale sabora sv. Kiryły Turaŭskaha ŭ Bruklinie (Ńju-Jork) adbyłasia prezientacyja novaha, užo dzieviatnaccataha, vypusku litaraturnaha almanacha biełaruskich piśmieńnikaŭ zamiežža «Biełarus».

Tut i dalej foty Natalli Hardzijenka

Sioletni vypusk atrymaŭsia, zdajecca, rekordnym pa kolkaści aŭtaraŭ i abjomie. U prezentacyi brali ŭdzieł 8 z 27 aŭtaraŭ hetaha vydańnia, piša daśledčyca biełaruskaj emihracyi Natalla Hardzijenka.

Adzin ź ich — Siaržuk Sokałaŭ-Vojuš — byŭ viadoŭcam imprezy. Inšy — Viktar Jedzinovič — zhadvaŭ pra małaviadomyja staronki Druhoj suśvietnaj.

Vital Zajka i Siaržuk Sokałaŭ-Vojuš

Vital Zajka reprezientavaŭ siamiejnuju historyju z adnym vielmi cikavym vobrazam, jaki zapomniŭsia najbolej, — taja častka ćvika, jakaja ŭ ścianie, i na jakoj faktyčna ŭsio trymajecca.

Pry kancy prezientacyi z hetaj častkaj ćvika Hanna Šarko paraŭnała vydaŭca samoha almanacha Marata Kłakockaha, na jakim sapraŭdy trymajecca ciaham užo amal dvuch dziesiacihodździaŭ «Biełarus».

Taćciana Zamiroŭskaja kazała pra pusty Miensk pačatku nulavych, a taksama sfarmulavała nazvu admietnaj źjavy emihracyjnaha žyćcia apošnich hadoŭ — kali vyhnancy nie mohuć raźvitacca ŭ realnaści sa svajakami ci siabrami, što pamirajuć u Biełarusi, a mohuć heta rabić ci praź virtualny ŭdzieł u paminalnych sustrečach, ci praz zroblenyja na pachavańniach fotarepartažy. Voś hetkija «ličbavyja pachavańni» — adznaka našaha času, pra jakuju składana nie dumać.

Zianon Paźniak i Siaržuk Sokałaŭ-Vojuš

Zianon Paźniak pradstaviŭ dźvie pjesy dla dziaciej roznych uzrostaŭ, jakija mohuć być pastaŭlenyja navat u školnych teatrach.

Jahony adnafamilec Aleks Paźniak u svaich apaviadańniach uzdymaŭ adviečnyja, ale j takija aktualnyja paśla 2020 hoda pytańni ci mahčyma j varta adkazvać złom na zło, jak reahavać na hvałt.

Halina Paźniak prezientavała svaje ŭspaminy pra padziei ŭ Miensku ŭ kancy 1980‑ch — pieršaj pałovie 1990-ch, a taksama pra žyćcio ŭ emihracyi ŭ Polščy i ZŠA.

Jašče adny ŭspaminy tradycyjna apublikavała ŭ almanachu Valancina Jakimovič. Jany pryśviečanyja Alesiu Puškinu i taksama datyčać žyćcia ŭ Miensku ŭ 1990-ch.

Siaržuk Sokałaŭ-Vojuš, Marat Kłakocki i Hanna Šarko

Na prezentacyi byli cikavyja razmovy, pra nieabchodnaść ušanavańnia sučasnych hierojaŭ, pra nieźniščalnaść biełarusaŭ, pra revalucyi i mirny pratest i inšaje. U časie imprezy adbyłosia taksama adkryćcio dźviuch vystaŭ: fatahrafij, zroblenych Zianonam Paźniakom, i karcin Valanciny Jakimovič.

Kamientary1

  • Cikava
    15.12.2025
    Zianon Paźniak pradstaviŭ dźvie pjesy dla dziaciej roznych uzrostaŭ, jakija mohuć być pastaŭlenyja navat u školnych teatrach./
    Napeŭna heta pjesy "Hraal" i "Kvietka ščaścia"?

Ciapier čytajuć

Raptoŭna pamior papularny błohier Mikita Miełkazioraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Na siońnia mahčymaja spraviadlivaja viersija — staim tam, dzie staim». Zialenski vykazaŭsia nakont terytaryjalnaha pytańnia7

Abjekt «Učastak». Što napraŭdu budujuć na byłoj rakietnaj bazie pad Słuckam pavodle sakretnaha rasparadžeńnia Łukašenki7

Byłoha fihuranta spravy «Biełaha lehijona» znoŭ aryštavali pa kryminalnaj spravie6

U Indyi chutkasny ciahnik sutyknuŭsia sa statkam dzikich słanoŭ1

U Vałožynskim rajonie pad kołami aŭto zahinuła dzicia

Kiroŭca jechaŭ pa MKAD na avaryjnaj mašynie. Jaho pakarali1

Katalikam Minska-Mahiloŭskaj dyjacezii dazvolili nie paścić 2 studzienia3

Śpiavak Dźmitryj Kałdun pakazaŭ svaju minskuju kvateru niedaloka ad Drazdoŭ ŠMAT FOTA22

Bił Klintan, Majkł Džeksan i Mik Džahier. Kaho možna znajści ŭ novych dakumientach sa spravy Džefry Epštejna10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Raptoŭna pamior papularny błohier Mikita Miełkazioraŭ60

Raptoŭna pamior papularny błohier Mikita Miełkazioraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić