Hramadstva

Ambasadar Daŭhaloŭ: Systema budaŭnictva «sajuznaje dziaržavy» niežyćciazdolnaja

Nadzvyčajny i Paŭnamocny ambasadar Biełarusi ŭ Rasiei Vasil Daŭhaloŭ nazyvaje systemu «sajuznaha» budaŭnictva niežyćciazdolnaj. «Kali jość uzajemnaje imknieńnie da intehracyi, da jadnańnia našych narodaŭ, jość palityčnaja vola prezydentaŭ, jakija zamacoŭvajuć podpisami vysokija damovy, ale systema budaŭnictva «sajuznaje dziaržavy» niežyćciazdolnaja, to, moža, śled prymać zachady da samoj systemy», – zajaviŭ biełaruski dyplamat u interviju, što apublikavana sa sajcie ambasady Biełarusi ŭ Rasiei.

Spadar ambasadar adznačyŭ važnaść stvareńnia roŭnych umovaŭ dla hramadzianaŭ «na ŭsioj terytoryi «sajuznaje dziaržavy», što zaraz budujecca, – ad Bieraścia da Kuryłaŭ». Najvyšejšaje dasiahnieńnie tut – padpisańnie našymi prezydentami 24 studzienia kankretnych pahadnieńniaŭ u sfery achovy zdaroŭja, svabody pieramiaščeńnia hramadzianaŭ, ich sacyjalnaha zabieśpiačeńnia, padatkovaj sfery», – padkreśliŭ V.Daŭhaloŭ. Razam z tym jon źviarnuŭ uvahu na toje, što «anivodnaje z hetych pahadnieńniaŭ, padpisanych na najvyšejšym uzroŭni, nie atrymała jurydyčnaje mocy». «Ci viedajecie, čaho tak? Abodva baki jašče nie praviali nieabchodnych dla ratyfikacyi ŭnutrydziaržaŭnych praceduraŭ. Taki samy los maje i šerah davoli važnych pahadnieńniaŭ, padpisanych jašče ŭ 2000–2002 h.», – zaŭvažyŭ V.Daŭhaloŭ.

Ambasadar taksama krytyčna azvaŭsia pra rašeńni rasiejskaha boku ŭvieści mytny kantrol na miažy i zajaviŭ, što «ŭstalavańnie mytnaha režymu ŭ adnabakovym paradku pryviało da taho, što na ŭjeździe na rasiejskuju terytoryju ź Biełarusi čarha mašynaŭ mieła ad 7 da 8 kilametraŭ daŭžyni». «Mnie navat davodziłasia admysłova fatahrafavać tyja čerhi i pakazvać premjer-ministram i prezydentam Biełarusi i Rasiei», – raspavioŭ jon.

Pavodle słovaŭ V.Daŭhalova, za dziesiać hod pracy ŭ sfery sajuznaha budaŭnictva jamu nieadnakroć davodziłasia brać udzieł u pravierkach na miažy, što sačyli, jak padakcyznyja tavary z trecich krainaŭ prachodziać miažu. «Usie zamiery pakazvajuć: uzajemny pieratok tavaraŭ składaje ŭ hod ad 40 da 50 młn dalaraŭ. Ci varta haradzić aharod na ŭzroŭni paharšeńnia dvuchbakovych stasunkaŭ? Bo što takoje 50 młn nasuprać 18-miljardnaha tavarazvarotu? Heta – ličba z mnostvam nuloŭ pierad koskaj», – zajaviŭ biełaruski dyplamat. Urehulavańniem musiać zajmacca padatkovyja i pravaabarončyja orhany, miarkuje V.Daŭhaloŭ.

Fota photo.bymedia.net

Kamientary

Ciapier čytajuć

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ1

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Jak fanipalskija «špakoŭni» pieramahli chejt: mikrastudyi pa 18 kv. m raźmiali za tydzień7

Samalot Nikoła Pašyniana nie zmoh sieści ŭ Maskvie praz ataku dronaŭ1

Džoni Dep ekranizuje «Majstra i Marharytu» Bułhakava — rychtujecca pieršy anhłamoŭny film9

Abvieščany pieramožcy fotakonkursu Comedy Wildlife Awards 20251

«Ja taja samaja ŭ futry». Maładaja švačka pracavała ŭ futry, pakul dziaržTB raskazvała, što na fabrycy ŭ Žłobinie nie choładna17

ZŠA pradstavili jeŭrapiejskim krainam prapanovy nakont viartańnia Rasii ŭ suśvietnuju ekanomiku10

Nobieleŭskaja łaŭreatka Mačada zmahła tajna dabracca da Osła paśla niekalkich hadoŭ padpolla7

ZŠA zachapili vialiki naftavy tankier kala bierahoŭ Vieniesueły3

Tramp: Zialenskamu treba być realistam, va Ukrainie adbyvajecca maštabnaja karupcyja, čas pravodzić vybary20

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ1

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić