Ad 7 jeŭra za hadzinu na budoŭli ŭ Hamburhu da 14 jeŭra na Alimpijadzie ŭ Paryžy: dośvied biełarusa pra zarobki ŭ Jeŭropie
Žychar Mahilova Pavieł čatyry hady pracuje za miažoj. Za hety čas jon źmianiŭ niekalki krain i prafiesij — ad roznarabočaha ŭ Hamburhu da kuchara na Alimpijadzie ŭ Paryžy. MYFIN daviedaŭsia pra advarotny bok jeŭrapiejskaha rynku pracy: dzie biełarusam płaciać mienš, čym turkam, i jak «univiersalnyja ruki» dapamahajuć vybić lišnija niekalki jeŭra da staŭki.

Pieršuju pracu znajšoŭ praz Instagram
Pa prafiesii 36‑hadovy Pavieł — kuchar. Stomleny štodzionnymi kastrulami, jon vyrašyŭ źmianić abstanoŭku i adpraviŭsia ŭ nieviadomaść u pošukach nie tolki zarobkaŭ, ale i śviežych uražańniaŭ.
Na pieršuju zamiežnuju pracu pajechaŭ za kampaniju ź siabram. Vakansiju znajšli ŭ Instagram praz polskaje ahienctva — na składy pad Kiolnam. Spačatku jechali aŭtobusam da Varšavy, potym z pryvatnym pieravozčykam da miesca.
Realnaść akazałasia surovaj: žyć pryjšłosia ŭ chostele, zavalenym piŭnymi butelkami, u kampanii chłopcaŭ, jakija pastajanna pjuć.
Spraviadlivaści na składzie taksama było mała: turki na tych ža pazicyjach čamuści atrymlivali bolš, a biełarusaŭ trymali na ździelnaj apłacie. U vyniku stol pa zarpłacie składała 1100—1300 €.
«Prapracavali tydzień i vyrašyli šukać dalej. Znajšli pracu ŭ Hamburhu roznarabočymi na budoŭli. Pieršy miesiac płaciać 7 € za hadzinu, dalej — užo 8 €. Dla nas heta tady byli vielizarnyja hrošy. My pieraličvali ich u biełaruskija rubli i kajfavali. Prapracavali tam paŭhoda, skončyłasia i sama budoŭla, i viza».
Praz hod Pavieł viarnuŭsia ŭ Hiermaniju na zborku tentavych kanstrukcyj. Mantažnikam płacili 10 € za hadzinu, kiroŭcam — 11—12 €. Užo praz dva miesiacy jon pierabraŭsia ŭ Francyju pracavać pa śpiecyjalnaści na Alimpijadzie i Paralimpijadzie-2024. Uładkavacca dapamoh anałahičny dośvied na Hulniach u Sočy ŭ 2014 hodzie. Pracavać davodziłasia pa 10—14 hadzin biez vychadnych.
Umovy byli vydatnyja: pracadaŭca apłaciŭ darohu i pakłapaciŭsia pra dobraje žyllo. Za jaho Pavieł nie płaciŭ. Za leta jon źmianiŭ try łakacyi: dyzajnierski dom u budynku staroha vakzała z basiejnam, asabniak z asobnymi pakojami i sapraŭdnaje staradaŭniaje šato. Taksama možna było brać pradukty z pracy, kab pryhatavać doma.
Na Alimpijadzie Pavieł hatavaŭ bazu dla kuchni, na Paralimpijadzie — adkazvaŭ za łahistyku i zakazy praduktaŭ. Praz moŭny barjer z šefam-niemcam kamunikacyja spačatku nie kleiłasia, zatoje nazvy praduktaŭ na francuzskaj i niamieckaj movach jon zapomniŭ vielmi chutka.
«U pierapynku pamiž Hulniami ŭdałosia navat tydzień pažyć u svajo zadavalnieńnie, padarožničajučy pa Francyi na pracoŭnym aŭto. Niahledziačy na ciažki hrafik, praca była pryjemnaj. U kamandzie byli ludzi z Arhienciny i Brazilii, Hiermanii i Francyi, Anhlii i Italii, Słavakii i Ispanii — kala 20 čałaviek».
Mieniu było prostym, ale abjomy ŭražvali — štodnia absłuhoŭvali da 2 000 čałaviek. Z apłataj uźnik niuans: pieršapačatkova damaŭlalisia na 19 €, ale pa fakcie staŭku ŭrezali da 13 €. Paśla pieramoŭ udałosia vybić jašče adzin jeŭra — spynilisia na 14 € za hadzinu.
Potym z hetaj ža kampanijaj Pavieł źjechaŭ u Miunchien. Tam byŭ «univiersalnym sałdatam» na kuchni: niečym siarednim pamiž kucharam, pamočnikam i myjščykam posudu. Staŭka była taja ž — 14 € za hadzinu, ale z zarobku adrazu 400 € sychodziła za žyllo. Da taho ž uviali limit — pracavać stroha 160 hadzin u miesiac.

«A skončyłasia ŭsio raptoŭna i pa-durnomu. Moj siabar-biełarus straciŭ telefon i pajšoŭ u palicyju. Tam pačali praviarać dakumienty i vyśvietlili, što aformleny my, miakka kažučy, kryva. U vyniku jaho i jašče adnaho chłopca departavali. Hrošaj za apošniuju pracu nam tak i nie vypłacili».

«Kali ty majstar na ŭsie ruki, možna vybić dadatkovyja 1—2 jeŭra da staŭki»
Praca ŭ Jeŭropie amal zaŭsiody zvodziła mahiloŭca z vychadcami z SND, tamu dośvied ź niemcami na Alimpijadzie jon ličyć unikalnym praz čysty pazityŭ i paradak. A voś dalej tak nie šancavała. Pavieł viarnuŭsia dadomu, atrymaŭ paśviedčańnie kiroŭcy, zrabiŭ vizu i znoŭ źjechaŭ u Hiermaniju.
«Ja trapiŭ na dastaŭku i zborku mebli da armian u Hamburh. Kiraŭnik chvaliŭsia, jak kinuŭ servis na darahi ramont mašyny i ciapier abjazdžaje hety rajon dziasiataj darohaj. Apłata była nie ŭ hadzinach, a ŭ dniach — 80—100 € za dzień plus čajavyja. U miesiac vychodziła b 2 000—2 400 €. Ale z kaleh nichto amal nie razmaŭlaŭ pa-rusku. Chłopcy zakrytyja, było maksimalna dyskamfortna».
Sama praca taksama išła dziŭna. Za dva tydni Pavieł usiaho čatyry razy vyjechaŭ na abjekty. Hrafik niepradkazalny: siadziš dva dni doma, i tut za paru hadzin da vyjezdu zvanok: «Jedziem u Štuthart!». A heta 650 km darohi. Čajavych amal nie było, a 80 € u dzień dla Hiermanii — heta vielmi mała, kali sam płaciš za žyllo i ježu.

Pavodle słoŭ Paŭła, praca na radzimie, u Jeŭropie z vychadcami z SND i napramuju ź niemcami — heta try roznyja śviety. Bolš za ŭsio mahiloŭcu spadabałasia pracavać ź niemcami napramuju: usio čotka, arhanizavana i prazrysta. Adziny zatyk — mova.
— U Biełarusi pracavaŭ u asnoŭnym na pryvatnikaŭ. Płaciać mała, a viešajuć na ciabie ŭsio zapar. Z pracadaŭcami z SND u Jeŭropie nie adhadaješ. Nakštałt i płaciać lepš, i šanujuć. I kali ty majstar na ŭsie ruki, možna navat vybić plus 1‑2 jeŭra da staŭki. Ale z kamunikacyjaj prablemy.

«Płaciš 400 €, žyvieš pa 2—3 čałavieki ŭ pakoi»
Žyllo na pracy za miažoj — zaŭsiody ruletka. U Hiermanii na adnym abjekcie rabočyja žyli ŭ hateli, jaki ramantavali, i za heta hrošaj nie brali. U inšych vypadkach arenda abychodziłasia ŭ 400 € i brali z zarpłaty.
«Bolš za ŭsio zapomniŭsia niamiecki Kil. Nas pasialili ŭ zaharadnym domie: vakoł usio zialonaje, pa dvary kurački hulajuć, sadok. Taki ŭtulny atelčyk, kudy chočacca pryjechać prosta adpačyć».
Zaraz u Jeŭropie standart taki: płaciš tyja ž 400 €, žyvieš pa 2—3 čałavieki ŭ pakoi. Raniej choć niešta kampiensavali za darohu, a zaraz za ŭsio płaciš sam. Rost minimalnaj zarpłaty Pavieł ličyć nie pavyšeńniem, a prosta kampiensacyjaj inflacyi.
«Pa hrošach vyhadniej za ŭsio zarablać tam, a tracić — doma»
Dla Paŭła vielizarny plus pracy ŭ Jeŭropie — heta pierazahruzka, padarožžy i znajomstvy ź ludźmi roznych kultur. Hałoŭny minus — žyćcio ź nieznajomymi ludźmi, adsutnaść utulnaści i niestabilnaść.
Zaraz Pavieł źbirajecca ŭ Niderłandy. Vakansija niezvyčajnaja: praca na fiermie z kvietkami i harodninaj, abiacajuć 14 € za hadzinu i aficyjnaje afarmleńnie z padatkovym numaram.

Pavieł pryznajecca: pa hrošach vyhadniej za ŭsio zarablać tam, a tracić doma. Žyć u Jeŭropie na tuju ž zarpłatu składana — arenda źjadaje amal usio. Jaho idealny płan — vyjści na taki ž dachod doma i pierastać kačavać.
-
Hrodzienski fatohraf pradavaŭ fotasiesii, ale nie rabiŭ ich, a prajhravaŭ usie hrošy ŭ anłajn-kazino. Jon raskazaŭ, jak usio adbyvałasia
-
Łukašenka: Da kanca hetaha hoda my pavinny mieć svaje bojeprypasy da artyleryjskich sistem
-
Urad Cichanoŭskaj pryniaŭ pastanovu «Ab biełaruskim partyzanska-supraciŭnym ruchu»
Kamientary
Niemiec nie staje pracavać mieńš čym za 45-50 eŭra
Ale ja i ŭ Biełarusi 2500 mieŭ, plus svajo žytło. Ale za 300 hadzin. Dyj uvohule doma. Jasna, što było lepiej.
Tut ža ž nie ŭ ličbach sprava.
Niespraviedlivosť!