Biełarusy aburylisia, što ŭ «Jeŭraopcie» pradajuć «chalalnyja» ahurki
U internet-kramie «Jeŭraopta» «Je-dastaŭka» pačali pradavać dva vidy kalučych ahurkoŭ. Adzin ź ich išoŭ z nacenkaj i paznakaj «chalal», što vielmi aburyła adnaho z karystalnikaŭ Threads, zaŭvažyła vydańnie Blizko.by.

Roźnica ŭ canie była nievialikaja — usiaho 12 kapiejek. Ale aŭtara biantežyła nie heta, a toje, što nacenku dali čysta z-za «chalalnaści» praduktu.
«Jak nie padatkam na chalal heta možna patłumačyć? Moža chtości patłumačyć, što tvorycca? Ahurki taksama prachodziać uvieś etap chalalizacyi?» — aburyŭsia karystalnik.


U kamientarach taksama aburylisia:
«Poŭnaje tryźnieńnie. Harodnina zaŭsiody była chalalem, pry čym tut hetaja nacenka?»
«Moža heta sort inšy? A nadpis čysta markietynhavy chod?»
«Miasa ja jašče razumieju, ale harodnina tut jakim bokam? Zusim z hłuzdu źjechali».
«Tolki ŭčora huhliła, što takoje tamaty chalal. Karaciej, heta taja harodnina, jakuju prapołvali, nie łajučysia matam, i nie adznačajučy zbor šašłykom sa śvininy pad kańjak».
«Markietołahi niezdarma zarobkam karystajucca».
«Heta tyja, jakija śvinym hnojem nie ŭhnojvajuć».
Chalalnymi praduktami nazyvajuć ježu i napoi, skład i praces pryhatavańnia jakich stroha adpaviadajuć normam isłamskaha prava (šaryjatu). Da ich adnosicca ŭsio, što nie ŭtrymlivaje śvininy, miasa drapiežnych žyvioł i ptušak, kryvi, ałkaholu, a taksama žyviolnaha tłušču nieviadomaha pachodžańnia.
Miasa atrymlivajuć ad zdarovych žyvioł paśla asablivaha rytualnaha zaboju. Pierad hetym žyviolina nie pavinna adčuvać pakut, a padčas samoha pracesu vymaŭlajecca malitva. Pry vytvorčaści i zachavańni vyklučany kantakt chalalnaj syraviny z zabaronienymi praduktami. Raślinnyja pradukty aŭtamatyčna adnosiacca da chalalu.
Kamientary