Navat bolej — 5 młn 291 tysiača ton, piša BiełTA.

BiełTA
Bresckaja vobłaść pastaviła ŭ zasieki 1 młn 360 tys. ton, Minskaja — 1 młn 246 tys. ton, Hrodzienskaja — 994 tys. ton, Homielskaja — 751 tys. ton, Mahiloŭskaja — 554 tys. ton, Viciebskaja — 386 tys. ton.
Zbožžavyja kultury (z ulikam rapsu, biez kukuruzy) sabrany na płoščy 1 młn 456 tys. ha, što składaje 60% ad ahulnaj płoščy ŭ 2 młn 432 tys. ha.
Lon vycierableny na płoščy 36 tys. ha, što składaje 82% ad płana.
Siena narychtavana 470 tys. ton (66% ad płana).
Ciapier čytajuć
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Taćciana Zamiroŭskaja pieršy raz za 11 hadoŭ viarnułasia z ZŠA ŭ Jeŭropu. Mnohija maniery, zvyčki i navat ptuški, jakich my nie prykmiačajem, vyklikali ŭ jaje buru ŭspaminaŭ
Kamientary