U Minsk prylacieŭ hanarovy hość kinafiestyvalu «Listapad» Vachtanh Kikabidze.
U Minsk prylacieŭ hanarovy hość kinafiestyvalu «Listapad» Vachtanh Kikabidze.
Akcior i śpiavak nie byŭ u našaj krainie ŭžo siem hadoŭ. «Časta pryjazdžaŭ siudy ŭ časy «sierpa i mołota». U Hruzii nadta ŭzradavalisia, što ja jedu ŭ Biełaruś. Minsk nie paznaŭ. Źmianiŭsia ŭ lepšy bok».
«Kali pravodzicca [kinafiestyval] — značycca tut žyćcio naładžvajecca». I ŭpeŭnieny, što rodnaja Hruzija adrodzicca. «U rasiejcaŭ jość dobraje słova — «prorviomsia».
Akcior nie ŭ zachapleńni ad sučasnaha kino. Adznačaje, što italjanskaje dla jaho
ŭvohule źnikła. «Na terytoryi byłoha Savieckaha Sajuza dehraduje kinamastactva. Źjaviłasia šmat pryvatnych studyj. Źjaŭlajucca ludzi, jakija ličać, što viedajuć kino lepš za prafiesijanałaŭ.Kulturu tranślujuć finansy. Upeŭnieny, što ŭ vas toje samaje».
Skardzicca taksama, što «piśmieńniki cudoŭnyja jość, a voś scenarystaŭ niama».
Prakamientavaŭ akcior i svaju admovu pryniać ad Dźmitryja Miadźviedzieva rasiejski Orden Siabroŭstva ŭ žniŭni 2008-ha. «Ja nie dumaŭ, što budzie taki ažyjataž. Moj baćka zahinuŭ za hetuju [rasiejskuju] armiju pad Kierčču… Ja tady jechaŭ adpačyvać u Batumi, a mnie patelefanavali, kab viartaŭsia. U hety čas, jak mnie chacieli ŭručyć orden, siabry prychodziać i stralajuć. Ja skazaŭ, što nie chaču takich siabroŭ». Ale paviedamiŭ, što novy scenaryj napisaŭ usio-tki pa-rasiejsku.
«Palityki zabyvajuć, što tut [na ziamli] — časova. A ich praŭnukam soramna budzie svajo proźvišča nazyvać»,
— prakamientavaŭ Kikabidze pytańnie nakont dyktatury ŭ Biełarusi.
Kinafiestyval «Listapad» raspačynajecca zaŭtra. Praciahniecca jon da 12 listapada. Na ŭračystaści zaprošany hości bolš jak ź piacidziesiaci krain. Siarod ich
italjanskaja aktrysa Arneła Muci, bałkanski režysior Emir Kusturyca, ukrainski akcior Bahdan Stupka.
Padrabiaźniej paznajomicca z prahramaj kinafiestyvalu i jaho ŭdzielnikami možna tut.
Kamientary