Adpraŭleny ŭ adstaŭku hienieralny dyrektar RUP«Minsk-Kryštal» Leanid Kučaravy. Nie vyklučana, što hetaja cichaja adstaŭka stanie novym vitkom u pošuku škodnikaŭ siarod dyrektarskaha korpusa.
Kučaravy — dosyć cikavaja piersona dla ŭsiaho rynku charčavańnia. Za čas jaho dzieviacihadovaha znachodžańnia na pasadzie jamu ŭžo minimum dva razy pradrakali adstaŭku.
Pieršy raz jon trapiŭ u zonu intaresaŭ pravaachoŭnych orhanaŭ u 2004 hodzie, prykładna praz hod paśla hučnaj pasadki kiraŭnika «Biełdziaržcharčprama» Viktara Kazieki i jahonaha syna Andreja, jaki ŭznačalvaŭ adździeł zbytu RUP
a jon byŭ praktyčna na hod adchileny ad pasady. U hetaj historyi znoŭ fihuravała SP «Vuador».Adnak praź niekalki miesiacaŭ upraŭleńnie pa baraćbie z ekanamičnymi złačynstvami MUS raspačało novuju kryminalnuju spravu ŭ dačynieńni da Leanida Kučaravaha,
Pavodle dadzienych pravaachoŭnych orhanaŭ, u śniežni 2002 hoda Leanid Kučaravy zaklučyŭ z zhadanym SP damovu na kuplu 36 836 litraŭ kańjaku «Vuador». Dadzienaja syravina nibyta nie adpaviadała
Presa pisała, što z adpačynku Kučaravy na pradpryjemstva ŭžo nie vierniecca. Upeŭnienaści ŭ hetym dadavała hučnaja zajavaHetaja historyja dla Kučaravaha taksama zaviaršyłasia ŭdała. Ale ŭžo ŭ lipieni 2007 hoda na viernutaha na pasadu «hienierała» nakaciła novaja chvala.
Što da pryčyn adstaŭki, jakaja
U joj samym mocnym arhumientam źjaŭlajecca škoda, nibyta naniesienaja Kučaravym svajoj dziejnaści pa arhanizacyi vytvorčaści licenzijnaj harełki Nemiroff. Nahadajem, što na mahutnaściach RUP «Minsk Kryštal» z vosieni 2010 hoda pačaŭsia raźliŭ pradukcyi pad mižnarodnym brendam Nemiroff. Kvota na vytvorčaść napojaŭ Nemiroff musiła skłaści 1 młn dalaraŭ u hod. Zamiest hetaha adbyłosia zatarvańnie składa «Niemiroŭski» śpirtami i hatovaj pradukcyjaj. Słaŭnaja ŭkrainskaja pradukcyja, zroblenaja na biełaruskim pradpryjemstvie, šyrokaha popytu ŭ našaha spažyŭca nie znajšła. Što i niadziŭna. Biełaruski
Pavodle infarmacyi «Ježiednievnika», ciapier abaviazki kiraŭnika
Infarmacyja pa spravie
Leanid Kučaravy naradziŭsia 5 sakavika 1959 u horadzie Klimavičy. Maje dźvie vyšejšyja adukacyi — skončyŭ Mahiloŭski technałahičny instytut i Akademiju kiravańnia pry prezidencie Respubliki Biełaruś.
Pracavaŭ u «Klimavičśpirtpramie». Na minskim «Kryštali» — sa žniŭnia 1984. Prajšoŭ šlach ad majstra da hienieralnaha dyrektara.
Na pasadu hienierała RUP
Kamientary