Hramadstva6161

Ładućka: Śnieh čyścić pavinny i studenty, i nasielnictva

«Jakija pakul naležnaha entuzijazmu nie prajavili».

Udzieł nasielnictva va ŭborcy śniehu pavinna być bolš aktyŭnym. Ab hetym zajaviŭ staršynia Minharvykankama Mikałaj Ładućka na apieratyŭnaj naradzie ŭ meryi, pieradaje karespandent BIEŁTA.

Mer stalicy pierakanany, što rasčystka terytoryi horada ad śniehu — ahulnaja sprava i nasielnictva pavinna ŭnosić svoj układ razam z kamunalnymi słužbami. Miž tym

jon kanstatavaŭ, što ŭ minułyja vychodnyja ludzi nie prajavili aktyŭnaści.
«Ludzi nie vyjšli ŭ vychodnyja dni, nie rasčyścili terytoryju kala svaich mašyn, u dvarach. Rola i miesca nasielnictva va ŭborcy śniehu pavinny być abaznačanyja», — skazaŭ Mikałaj Ładućka.

Na dumku staršyni Minharvykankama, pravieści svojeasablivyja subotniki pa naviadzieńni paradku na svajoj terytoryi pavinny ŭsie subjekty haspadarańnia, a taksama studenty VNU, jakija pakul naležnaha entuzijazmu nie prajavili.
«Kiraŭniki abjektaŭ handlu, hramadskaha charčavańnia, aŭtastajanak, dziaržustanoŭ nie zabiaśpiečyli ŭ poŭnaj miery rasčystku svaich terytoryj.
Parkovačnyja miescy kala kram, restaranaŭ nie ačyščany. Usie upaŭnavažanyja ad hetych arhanizacyj, za jakimi zamacavana terytoryja, kali nie vykanajuć patrabavańnie vykankama pa ŭtrymańni stalicy ŭ naležnym vyhladzie, pavinny być pryciahnuty da adkaznaści i aštrafavanyja
«, — rasparadziŭsia mer Minska. Jon padkreśliŭ, što ŭ minułyja vychodnyja dni takuju ​​pracu možna było arhanizavać. Mikałaj Ładućka daručyŭ kiraŭnikam administracyj rajonaŭ horada ŭziać na kantrol pytańni pryciahnieńnia da ŭborcy śniehu supracoŭnikaŭ ustanoŭ, arhanizacyj i pradpryjemstvaŭ, studentaŭ VNU na zamacavanych terytoryjach.

Daŭšy razhon žycharam Minska, siabie Ładućka pachvaliŭ.
Aceńvajučy jakaść uborki śniehu ŭ Minsku za minułyja vychadnyja, jon adznačyŭ, što hałoŭnaja zadača vykanana. «Prajezd transpartu zabiaśpiečany, transpartnyja arteryi pracavali ŭ paŭnavartasnym režymie, nijakich zatrymak ŭ ruchu hramadskaha transpartu nie dapuščana», — skazaŭ staršynia Minharvykankama.

Jon taksama źviarnuŭ uvahu na rasčystku ad śniehu i ledziašoŭ skatnych dachaŭ.
Dla hetaha jon rasparadziŭsia akumulavać na pracach usiu najaŭnuju ŭ horadzie techniku i arhanizavać dadatkovyja bryhady. «Nieabchodna vydać pradpisańni uładalnikam budynkaŭ sa skatnych dachaŭ. Za tydzień strechi ad ledziašoŭ i śniehu pavinny być rasčyščany», — daručyŭ mer stalicy.

Kamientary61

Ciapier čytajuć

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała25

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała

Usie naviny →
Usie naviny

Bajden sudzicca z administracyjaj Trampa praz ułasnyja miemuary1

Znojdzieny manuskrypt čarnaknižnika z Radaškovič, jaki ličyli stračanym7

Iran zajaviŭ ab udary pa amierykanskaj avijabazie. ZŠA nanieśli novyja ŭdary pa Iranie7

Japonija ŭ pałonie maštabnaj alerhii. U hetym vinavaty prajekt 1950‑ch hadoŭ2

«Armienija — heta ŭžo nie abrabavanaja vami i vašymi partniorami kraina». Pašynian rašuča adkazaŭ Łukašenku18

U pravasłaŭnaj parafii na poŭdni Polščy carkoŭnaja ŭračystaść pieratvaryłasia va ŭsłaŭleńnie Rasii. Z pratestam vystupili lemki33

Drama ŭ žyvym efiry: čorny busieł prahnaŭ ad hniazda arłana-biełachvosta VIDEA

U Minsku pačali budavać pieršy abjekt treciaj kalcavoj darohi

Na hrodzienskich plažach źjaviłasia niezvyčajnaja technika. Jana budzie pracavać usio leta2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała25

19‑hadovy kursant Akademii MUS nabiŭ sabie na łbie mišeń i pajechaŭ šturmavać Zaparožža. Ideja spracavała

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić