Navuka i technałohii44

Na čym zarablaje Vkontaktie?

Intervju ź jaho zasnavalnikam Paŭłam Duravym.

Vkontaktie — rasiejski anałah Fejsbuka, imkliva staŭ samaj papularnaj sacyjalnaj sietkaj u byłym SSSR. Ale heta nie tolki volny čas, a i prybytkovy biznes.

- Ci zachoŭvajucca płany «Vkontaktie» pa vychadzie na biržu ŭ 2012 hodzie? Kali, jaki pakiet, u kolki aceńvajecie? Viaducca pieramovy z bankami-arhanizatarami?

- My ličym mahčymym vychad na pieršasnaje raźmiaščeńnie ŭ 2012 ci 2013 hodzie. Pra detali kazać pakul nie mahu.

- Ci viaducca pieramovy z Mail.ru pa prodažy im doli «Vkontaktie»? Nie vialisia pieramovy z Google, «Jandeksam» ci jakimi-niebudź jašče internet-kampanijami?

- Nie. Ciapier nie viaducca, ale my možam pradać nievialikuju dolu - kala 3% - pierad pieršasnym raźmiaščeńniem, kab pavysić kapitalizacyju kampanii na IPO.

- U «Vkontaktie» isnuje vialikaja kolkaść hrup, jakija krytykujucca. U prykład možna pryvieści hrupy ab padtrymańni strojnaści i maleńkaj vahi. Tak, adna z kiraŭnic takoj hrupy pamierła ad anareksii, što vyklikała šyrokuju palemiku. Nie škada vam takich ludziej?
Ci razhladajecca pytańnie rehulavańnia hrup u suviazi z padobnymi padziejami?

- U nas isnuje śpiecyjalnaja forma skarhi na taki kantent - porna, spam abo zakliki da hvałtu.

Adsočvać usio heta samim niemahčyma. Pakul my vydalajem adny hrupy, źjaŭlajucca novyja. Ujavicie sabie: kožnuju chvilinu źjaŭlajecca paŭmiljarda paviedamleńniaŭ, 100 miljonaŭ zapisaŭ na ścienach, zahružajucca miljardy fatahrafij.

A

premaderacyja zdolnaja zabić luby kamunikacyjny resurs.

- Sacyjalnaja sietka «Vkontaktie» ŭvachodzić u pieralik najbujniejšych suśvietnych raspaŭsiudnikaŭ pirackaj pradukcyi, składzieny ŭ administracyi prezidenta ZŠA.
Ci płanujecca pavialičyć intensiŭnaść mierapryjemstvaŭ pa baraćbie ź piractvam i kantrafaktnaj pradukcyjaj na staronkach «Vkontaktie»?

- Pa-pieršaje,

kab nazvać pradukcyju pirackaj, treba dakazać, što jana źjaŭlajecca takoj, u sudzie.

U nas naładžanyja kantakty z pravaŭładalnikami - my vydalajem pirackuju pradukcyju pa ich patrabavańni. Bolš za toje, rasijskija pravaŭładalniki mohuć sami vydalać piracki kantent, jak, naprykład, TNT.

Jany taksama mohuć vykarystoŭvać śpiecyjalnych pasiarednikaŭ, jakija adsočvajuć kantent.

- Ci źnižajecca aŭdytoryja «Vkontaktie» ŭ Rasii praz Facebook? Jakaja ciapier aŭdytoryja vašaj sacsietki »?

- Nie,

Facebook nam nie kankurent, naš hałoŭny kankurent - «Adnakłaśniki».

U nas vyrasła kolkaść unikalnych naviednikaŭ za apošnija 6 miesiacaŭ - na 35%.

Kali ličyć kolkaść aktyŭnych naviednikaŭ na praciahu miesiaca - heta 70 miljonaŭ, 33 młn u dzień unikalnych karystalnikaŭ, 150 tysiač rehistracyj u dzień.

U nas pastajanna mianiaŭsia ŭzrost aŭdytoryi. Vielmi važna pryciahnuć novych karystalnikaŭ, a ciapier heta kansiervatyŭnyja ludzi 50-60 hadoŭ.

- Čamu vy pryniali rašeńnie achviaravać $1 młn Vikipiedyi?

- Infarmacyja, naprykład, u Twitter chutka stračvaje aktualnaść. Infarmacyja ŭ Vikipiedyi zastajecca važnaj i tolki nabiraje aktualnaści ź ciaham času. Akramia taho, heta biaspłatny pradukt z «altruistyčnymi namierami», za jakim budučynia.

Ja pryniaŭ rašeńnie ab achviaravańni, adnak isnuje śpiecyjalnaja pracedura ŭzhadnieńnia achviaravańnia radaj dyrektaraŭ Vikipiedyi. Jany pavinnyja pierakanacca, što heta ŭsio nie rekłama, i hetak dalej.

- Jakaja situacyja ŭ sietcy z abaronaj piersanalnych dadzienych?

- My adpaviadajem usim zakonam ab abaronie piersanalnych dadzienych. Sacyjalnyja sietki ŭ Rasii kankurujuć. I kali ŭ nas buduć adbyvacca uciečki, karystalniki pierastanuć nam daviarać.

- Na čym zarablaje «Vkontaktie»?

- 50% - kantekstnaja rekłama, 50% - roznyja hulni, padarunkavyja servisy.

- Jak vy staviciesia da zajavaŭ pravaachoŭnych orhanaŭ Rasii ab tym, što Centralnaje raźviedvalnaje ŭpraŭleńnie ZŠA vykarystoŭvaje sacyjalnyja sietki jak instrumient upłyvu na Rasiju?
U cełym jak vy staviciesia da pratestnych nastrojaŭ u sacsietkach?

- Ničoha nie viedaju pra takoje. Technična, viadoma, usio mahčyma. My starajemsia być niejtralnymi - nie padtrymlivać ni ŭłady, ni apazicyju.

Što datyčyć asabista mianie, to ja apalityčny.

- Vy majecie znosiny z pravaachoŭnymi orhanami, vas vyklikajuć u palicyju?

- Ja maju znosiny z čynoŭnikami bolš vysokaha ranhu.

- Z Surkovym? [Uładzisłaŭ Surkoŭ - vice-premjer pa inavacyjach, raniej zajmaŭ pasadu namieśnika kiraŭnika administracyi prezidenta Rasii]

- Tak, u pryvatnaści.

- Ci abmiarkoŭvajecca ŭładami stvareńnie zakonaŭ suprać internet-piractva ŭ Rasii? Što heta buduć za zakony? Siłavyja viedamstvy raspracoŭvajuć papraŭki ŭ Kryminalny kodeks, pavodle jakich adkaznaść za kantent, što raspaŭsiudžvajecca ŭ sacyjalnych sietkach, buduć nieści ŭładalniki sietak. Ci viadoma vam, na jakim etapie znachodzicca ich stvareńnie?

- Takaja praca viadziecca, my płanujem uzmacnić naš GR.

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki37

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

Čatyrochhadovy chłopčyk staŭ śviedkam žorstkaha zabojstva maci. Praz 20 hadoŭ jon uspomniŭ detali — zabojca pakarany5

Tusk: Sietka Džefry Epštejna mahła być maštabnaj apieracyjaj rasijskich śpiecsłužbaŭ pa vierbavańni zachodnich elit18

«Ja była jak pad hipnozam». Realnyja historyi minčukoŭ, jakich machlary prymusili pradać kvatery — adna sumnaja, druhaja amal ščaślivaja1

Siońnia nočču było da minus 27,6°C

U źlitych fajłach Epštejna ŭspłyła jašče adna biełaruska, madel i žonka futbalista — raskazvajem, što pra jaje viadoma17

«U vas jość lubimaja pieśnia?» Znajomciesia z Maksatam — samym viadomym stryt-videohrafam Minska1

Čempijon Polščy pa boksie, što raptoŭna viarnuŭsia ŭ Biełaruś, patłumačyŭ niečakanaje viartańnie10

Cichanoŭski vystupiŭ u Kanhresie ZŠA31

Cana na zołata znoŭ bolš za 5000 dalaraŭ za uncyju1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki37

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić