Ježa1717

Łukašenka: «Vyhadna vyroščvać. Vyhadna»

Łukašenka znoŭ vykazaŭsia pra marmurovaje miasa.

Alaksandr Łukašenka ličyć naładžvańnie vytvorčaści ŭ Biełarusi marmurovaha miasa vyhadnym prajektam. Pra heta jon zajaviŭ 17 krasavika, prymajučy z dakładam prem'jer-ministra krainy Michaiła Miaśnikoviča.

«Ja hladžu, bałbatańnie idzie ź niejkimi ŭśmieškami nakont marmurovaha miasa. Siońnia strava nie ŭ Jeŭropie, a ŭ Maskvie z hetym marmurovym miasam kaštuje 45 dalaraŭ u restaranie. Možna za $15 za kiłahram pradać miasa. A my kuplajem u sialan, dapuścim, dla paraŭnańnia, pa $ 2dalary zvyčajnaje miasa.

Vyhadna vyroščvać. Vyhadna. Ale my ž nie stvaryli ŭmovy. Ludzi skardziacca. My voś vyhadavali, pakazvajuć mnie bydła — zabiarycie jaho, kab nam było choć ledź-ledź rentabielna, choć u nul. A čamu nierentabielna.
Bo heta kaštoŭnaje miasa, zavozili parody impartnaj žyvioły, vydatki pakul prystojnyja, my ŭ ich pa $2 zakuplajem heta miasa. Čamu? Bo niama pierapracoŭki i niama zbytu. Siońnia ŭ Rasii šalony popyt na heta miasa. Dy i ŭ Biełarusi chutka zrazumiejuć, što heta vielmi karysna. I heta ja rablu nie stolki tamu, kab novy vid pradukcyi asvoić.
U rajonie Prypiaci pustujuć vielizarnyja ŭčastki ziamli, na jakich možna paśvicca bydła. Da taho ž jano nie patrabuje asablivych umoŭ utrymańnia»,
 — … skazaŭ Łukašenka.

«I bydła prynosić karyść. Voś što mianie bolš za ŭsio chvalavała,
tamu ja i rasparadziŭsia stvaryć hetyja statki. I ŭžo mnohija stvaryli. Ale pakolki ciapier niama technałohij pierapracoŭki i prodažu asobna i niama mietadałohii asobna ŭstalavać ceny, tam usio heta možna zahubić…», — adznačyŭ Łukašenka.

Jon nahadaŭ, što daŭ daručeńnie vice-premjeru Michaiła Rusamu razabracca z hetym pytańniem. «Nieadkładna treba ŭmiašacca. Treba pabudavać na Paleśsi zavod pa pierapracoŭcy, pastavić linii,

heta ničoha nie kaštuje, heta dva miesiacy — pryvioz i zmantavaŭ liniju, ažyćciavić tam zaboj žyvioły, pahladzieć, jak jeŭrapiejcy pakujuć, rychtujuć heta miasa, addać niešta ŭ Minsk, restarany hatovyja kuplać hetaje miasa, a astatniaje pradać u Rasiju. Heta vielmi dobry biźnies i prybytak dla našych sialan»,
 — miarkuje Łukašenka.

«Heta ja tolki jak adzin prykład pryvodžu.

A kolki jašče nierealizavanych pytańniaŭ, jakija mohuć być realizavany?
Niderłandy, supastaŭnaja z nami kraina, pradaje sielskahaspadarčaj pradukcyi da $15 młrd. My pastavili da kanca piacihodki zadaču ekspartavać na $7 młrd. My možam nie horš Niderłandaŭ pracavać. My znachodzimsia nie na ŭskrainie, nie ŭ takoj kankurencyi, jak Niderłandy. Tam pamiž Hiermanijaj i Anhlijaj asabliva nie razhorniešsia. My ŭ vyhadnych umovach. Ale voś nie možam uziać sa svajoj ziamli dobruju pradukcyju!» — adznačyŭ Alaksandr Łukašenka.

Kamientary17

Ciapier čytajuć

Piłot, jaki raźbiŭsia na deltapłanie pad Minskam, — hitaryst hurta «Koler Ałoe»2

Piłot, jaki raźbiŭsia na deltapłanie pad Minskam, — hitaryst hurta «Koler Ałoe»

Usie naviny →
Usie naviny

Pieter Madźjar zajaviŭ, što paraiŭ by Pucinu zaviaršyć vajnu3

«Adkul vy ŭsie?!» Słava Kamisaranka byŭ ašałomleny składam hledačoŭ na svaim kancercie ŭ ZŠA21

U Minsku sabutelniki zabili tavaryša i vynieśli pamirać na leśvičnaj placoŭcy5

U minskim aeraporcie pa viartańni z Hruzii zatrymali fatohrafa Alaksandra Šyško6

Tanny anałah Jehipta. Biełaruska raskazała, jak adpačyła ŭ Kambodžy6

Pryjorbank pieravioŭ na rachunki dziaržavy minimum 800 miljonaŭ rubloŭ2

Minčanka lažała na łožku-transformiery, kali toj raptam skłaŭsia2

U Homieli znoŭ pracuje restaran «Spadčyna», zakryty paśla «Hukańnia viasny»

Navukoŭcy ŭ šoku ad vynikaŭ daśledavańniaŭ intelektu pakaleńnia Z14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piłot, jaki raźbiŭsia na deltapłanie pad Minskam, — hitaryst hurta «Koler Ałoe»2

Piłot, jaki raźbiŭsia na deltapłanie pad Minskam, — hitaryst hurta «Koler Ałoe»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić