Nieruchomaść66

Kolki kaštuje źniać žyllo na majskija ŭ Minsku, Hrodnie i Breście, kudy pryjedzie šmat rasijan?

Na majskija vychodnyja ŭ Biełaruś tradycyjna pryjazdžaje šmat turystaŭ z Rasii, dla jakich heta mahčymaść trapić bieź vizy ŭ Jeŭropu. Pahladzieli, pa jakich cenach zdajuć u arendu kvatery na hetyja daty ŭ troch samych papularnych haradach.

Minsk

Kali braniravać žyllo ciapier, to zasialicca na majskija vychodnyja ŭ rajonach, blizkich da centra, možna pa staŭkach ad 120 rubloŭ za noč za 1‑2 čałavieki. 

Fota tut i dalej: kufar.by

Praŭda, heta buduć kvatery ź nie samym sučasnym ramontam, dy i prapanoŭ takich na ŭvieś «Kufar» usiaho try štuki.

Za inšyja padobnyja kvatery prosiać pa 160—180 rubloŭ za sutki.

Dalej idzie šmat studyj u «Minsk-Śviecie» pa staŭkach ad 250 da 300 rubloŭ za sutki pražyvańnia dvuch čałaviek. Pryčym na majskija dziejničaje pavyšany taryf, bo tyja ž samyja kvatery na vychadnyja raniej abo paźniej možna źniać na tracinu tańniej. Mnohija na majskija zdajuć kvatery minimum na dźvie nočy.

Niepasredna ŭ centry stalicy ceny vyšejšyja, a vybar nie taki ŭžo vialiki. Jość kala 30—40 kvater, volnych u hetyja daty. Častka kvater užo zabraniravana: adny niedastupnyja na 1-je, inšyja — na 9 maja.

Na 8—10 maja ceny vyšejšyja, čym na 1—3. Tak, naprykład, dvuchpakajoŭku ŭ dźviuch chvilinach chady ad płoščy Pieramohi ŭ pieršyja vychodnyja maja možna źniać minimum za 300 rubloŭ za noč, a na Dzień Pieramohi — užo za 600 rubloŭ.

Pryčym na vychodnyja ŭ druhoj pałovie maja noč u joj kaštuje ŭsiaho 150 rubloŭ.

Za arendu dvuchpakajovaj stalinki niepadaloku ad čyhunačnaha vakzała daviadziecca zapłacić 1340 rubloŭ za 2 nočy, kali pražyvać buduć dva čałavieki, i 1540, kali budzie 3—4 čałavieki, u tym liku dzieci.

Dla paraŭnańnia, dźvie nočy pražyvańnia na vychadnych u druhoj pałovie maja tut kaštujuć usiaho 600—800 rubloŭ u zaležnaści ad kolkaści haściej.

A dźvie nočy ŭ krasaviku kaštujuć 500 rubloŭ.

I padobna, što dla dvuchpakajovak z dobrym ramontam u centry 500 dalaraŭ za dźvie nočy na majskija vychodnyja — heta standartny prajs.

Dvuchpakajoŭku na Lenina, 2 zdajuć taksama minimum na dźvie nočy. Na pieršamajskija vychodnyja heta 1400—1500 rubloŭ u zaležnaści ad kolkaści haściej (2—4 čałavieki), a na Dzień Pieramohi — 1500—1600 rubloŭ.

Hrodna

U Hrodnie staŭki na pasutkavuju arendu kvater u rajonach niepadalok ad centra na pieršamajskija śviaty pačynajucca z 100‑120 rubloŭ za kvatery ź nie samym śviežym ramontam. Na ŭskrainach jość niekalki varyjantaŭ za 80—90.

Kvatery bližej da histaryčnaha centra zdajucca pa bolš vysokich staŭkach. Za prostuju adnapakajoŭku ŭ histaryčnym centry na pieršamajskija prosiać 350 rubloŭ, a na Dzień Pieramohi — 380 rubloŭ.

Pry hetym u zvyčajnyja vychadnyja noč u joj kaštuje ad 180 da 250 rubloŭ.

Za dvuchpakajoŭku ŭ centry Hrodna prosiać 450 rubloŭ, jak na pieršamajskija, tak i na Dzień Pieramohi. A noč na vychodnych u krasaviku tut možna pravieści ŭsiaho za 250 rubloŭ.

Pakul što na majskija možna zabraniravać kvateru ŭ centry Hrodna i pa 200 rubloŭ za sutki. Ale bolšaść varyjantaŭ pa 300—350 rubloŭ za adnu noč.

Brest

Na ŭskrainach Bresta kvatery sa starym ramontam na majskija ciapier možna znajści za 80‑100 rubloŭ, ale takich biudžetnych prapanoŭ nie šmat.

Samy tanny varyjant zanočyć na pieršamajskija niepadalok ad centra — adnapakajoŭka na Hohala, raźličanaja na dvaich. Noč — usiaho 120 rubloŭ.

Astatnija kvatery biudžetnaha siehmientu na pieršamajskija zdajuć pa staŭcy ad 150 rubloŭ.

Pikavyja ceny ŭ Breście — bližej da Dnia Pieramohi, pakolki mnohija prahnuć trapić u Bresckuju krepaść mienavita ŭ hety pieryjad.

Tak, kali studyju na 17 Vieraśnia ŭ zvyčajnyja vychodnyja zdajuć pa 250 rubloŭ za sutki, to ŭ dni 8‑10 maja noč u joj kaštuje ŭžo 580‑630 rubloŭ. 

Inšaja kvatera ŭ centralnaj častcy Bresta, jakuju ŭ zvyčajnyja vychadnyja zdajuć pa 150 rubloŭ za sutki, na Dzień Pieramohi kaštuje 350 rubloŭ, a na pieršamajskija jana ŭžo zabraniravanaja.

I heta jašče nie samy vialiki rost. Naprykład, adnapakajoŭku niepadalok ad krepaści ŭ zvyčajnyja vychodnyja zdajuć pa 170‑220 rubloŭ za sutki ŭ zaležnaści ad kolkaści haściej. A voś kab zanočyć u joj z 8 na 9 ci z 9 na 10 maja, daviadziecca zapłacić minimum 500 rubloŭ za noč, kali pražyvać buduć 1—2 čałavieki, 600 — z dvuma dziećmi, a kali zajedzie čaćviora darosłych, to 700 rubloŭ.

Kamientary6

  • Śvisłacki žabiec
    14.04.2026
    Usia kraina čakaje rasiejskich bratoŭ na hałoŭnaje śviata!

    Paścielnaja bializna vymytaja i pahładžanaja,
    Ałkahol pakuplali,
    Saluty zaradzili,
    Ściahi čyrvonyja pavyviešvali,
    Pieśni i tancy dla zabaŭlalnaj prahramy vyvučyli,
    Kišeni dla čajevych padrychtavali.



    Jak pisaŭ Janka Kupała:

    Dziakuju partyi Lenina — Stalina,
    Dziakuju Stalinu mudramu, rodnamu,
    Što na Rasii žandarmskaj razvalinach
    Horu kaniec pałažyli narodnamu,

    Što Biełaruś maju ciomnuju, ŭbohuju
    Vyvieli ŭ ludzi, i stała dziaržaŭnaju,—
    Vycierła ślozy, pajšła ŭ śviet darohaju
    Pobački z soncam, darohaju słaŭnaju.
  • Nu začem vy tak s prastym savieckim ludam
    14.04.2026
    Śvisłacki žabiec, Budźcie proŝe, i praletaryi vam čerap prałomiat
  • Imia
    14.04.2026
    Navošta tut hetaja ardynskaja navałač?

Ciapier čytajuć

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA6

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA

Usie naviny →
Usie naviny

Z ekanamistaŭ — u miedsiostry i zubnyja techniki. Jak biełarusy inšych prafiesij pieravučvajucca na miedykaŭ4

Kiraŭnik Śledčaha kamiteta Rasii zaklikaŭ pravieryć dziciačuju knihu «Škodnyja parady». U joj pabačyli sumnieŭnyja ŭstanoŭki11

Pravaabarončy centr «Viasna» adkryŭ dadatkovy ofis u Varšavie4

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?21

Ukraina prapanoŭvała pierajmienavać častku Danbasa ŭ «Doniłend» u honar Trampa7

Tramp zajaviŭ, što nie choča padaŭžać pieramirje ź Iranam i čakaje bambardzirovak3

Amierykancy aličbavali trafiejnyja dakumienty sa Smalenskaha archiva, vyviezienaha nacystami. U im varta šukać i dakumienty pa biełaruskim pytańni6

Turecki palityk staŭ miemam z-za svaich vusoŭ4

U Rasii zatrymali hiendyrektara samaha bujnoha vydaviectva «Eksmo». Šmat ich knih pradajecca i ŭ Biełarusi2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA6

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić