Muzyka

Novuju redakcyju «Jaŭhiena Aniehina» padrychtavaŭ biełaruski Vialiki teatr

Novaja redakcyja opiery «Jaŭhien Aniehin» Piatra Čajkoŭskaha budzie pradstaŭlenaja 18 i 19 červienia na scenie Nacyjanalnaha akademičnaha Vialikaha teatra opiery i baleta Biełarusi, paviedamili ŭ teatry.

Dyryžor-pastanoŭščykśpiektakla-adnaŭleńnia — narodny artyst Biełarusi Alaksandr Anisimaŭ, režysior redakcyi — Alaksandr Pracharenka, chormajstar-pastanoŭščyk — narodnaja artystka Biełarusi Nina Łamanovič, mastak-pastanoŭščyk — Dźmitryj Mochaŭ.

Na biełaruskaj scenie było padrychtavana piać pastanovak «Jaŭhiena Aniehina». Hetaja opiera była pieršym tvoram ruskaj kłasiki, pastaŭlenym u 1933 hodzie na scenie teatra, i zatym nieadnarazova paŭstavała ŭ roznych dyryžorskich interpretacyjach i režysiorskich viersijach. Ciapierašni śpiektakl, novuju redakcyju jakoha ŭbačać hledačy, stvorany ŭ 1986 hodzie. U pastanoŭcy ŭdzielničali viadučyja majstry biełaruskaj sceny.

Jak adznačyŭ narodny artyst Biełarusi, łaŭreat Dziaržaŭnaj premii Biełarusi, zasłužany dziejač mastactvaŭ Rasii, hałoŭny dyryžor Nacyjanalnaha simfaničnaha arkiestra Biełarusi Alaksandr Anisimaŭ, z partyturaj «Jaŭhiena Aniehina» jamu davodziłasia pracavać nie adnojčy, i kožny raz jon z chvalavańniem adkryvaje jaje staronki i ź vialikaj radaściu ŭspaminaje kožnuju pastanoŭku. «Naprykład, u Maryinskim teatry mnie daviałosia pracavać u śpiektakli „Jaŭhien Aniehin“, jaki staviŭ Juryj Ciemirkanaŭ jak režysior. Ja biaskonca ščaślivy, što zastaŭ pastanoŭku Barysa Pakroŭskaha ŭ rasijskim Vialikim teatry — fantastyčny śpiektakl, jaki vialiki režysior zrabiŭ jašče ŭ 1940-ja hady. Paźniej užo mnie daviałosia stavić „Jaŭhiena Aniehina“ ź Vili Dekieram u „Opiera Bastyl“. Atrymaŭsia vielmi cikavy i paśpiachovy śpiektakl. Potym była pastanoŭka ŭ barsiełonskim teatry „Lisiea“ z režysioram Piteram Kanvičnym i ź im ža ŭ Tokia, dzie ŭsie roli śpiavali japoncy na cudoŭnaj ruskaj movie. I, narešcie, byli śpiektakl u Rastovie, jaki my stavili z Susannaj Cyruk, i śpiektakl u Piermi z Hieorhijem Isaakianam», — skazaŭ jon.

Pavodle słovaŭ Alaksandra Anisimava, na fonie takoha bahataha vopytu raboty z hetaj partyturaj viartańnie da jaje ŭ biełaruskim Vialikim teatry — vielmi intryhoŭnaja i cikavaja situacyja. «Jak muzykant ja vielmi ambicyjny čałaviek, ale hłyboka pierakanany, što samyja vialikija ambicyi zaklučanyja ŭ partytury. I kali my ich možam realizavać, značyć, pašana i chvała ŭsim, chto zaniaty ŭ hetaj rabocie», — adznačyŭ dyryžor-pastanoŭščyk.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Babaryka raskazaŭ, što budzie rabić dalej22

Babaryka raskazaŭ, što budzie rabić dalej

Usie naviny →
Usie naviny

Ukraina pravodzić pieramovy ź Biełaruśsiu adnosna abmienu Iny Kardaš6

Nie tolki Hrodna. Stała viadoma, u jakich jašče haradach Biełarusi źjavicca taksi Bro Car

Spynilisia apošnija pastaŭki rasijskaj nafty ŭ Jeŭrasajuz. Rasija sama razbambiła naftapravod8

Biełarus pakazaŭ maładoje pakaleńnie hryboŭ, jakija rastuć u lesie ŭ lutym5

Maślenica zamiest Kazimira. Jak dehradavali Kaziuki ŭ Hrodnie, ad jakich zastałasia tolki nazva4

U Biełarusi chočuć budavać haryzantalnuju viersiju šmatpaviarchovikaŭ-«śviečak»3

Za miljon dalaraŭ chočuć pradać harnałyžny kompleks niedaloka ad Minska6

Ukraincy źmianili sposab pabudovy abarončych umacavańniaŭ: ciapier kvadratami10

U Dzień śviatoha Valancina abrynułasia znakamitaja Arka zakachanych u Italii1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Babaryka raskazaŭ, što budzie rabić dalej22

Babaryka raskazaŭ, što budzie rabić dalej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić