Jehipcianie vałodali składanymi technałohijami zadoŭha da piramid
Nievialiki miedny pradmiet z raskopak u Vierchnim Jehipcie ličyŭsia zvyčajnym šyłam i spakojna zachoŭvaŭsia va ŭniviersiteckim muziei. Adnak sučasny analiz pieratvaryŭ zabyty muziejny ekspanat u navukovuju siensacyju. Vyśvietliłasia, što jehipcianam byli dastupnyja składanyja technałohii zadoŭha da budaŭnictva piramid.

Hetaja historyja pačałasia nie na raskopkach, a ŭ muziei. Daśledčyki z Univiersiteta Ńjukasła sumiesna z kalehami ź Vienskaj akademii vyjaŭlenčych mastactvaŭ vyrašyli paŭtorna vyvučyć asobnyja pradmiety z kalekcyi Muzieja archieałohii i antrapałohii Kiembrydžskaha ŭniviersiteta.
Jak paviedamlaje sajt Univiersiteta Ńjukasła, uvahu navukoŭcaŭ pryciahnuŭ maleńki pradmiet daŭžynioj usiaho 6 santymietraŭ i vahoj kala 1,5 hrama. Jon byŭ znojdzieny jašče ŭ 1920‑ia hady ŭ pachavańni, jakoje naležała darosłamu mužčynu, na terytoryi mahilnika Badary ŭ Vierchnim Jehipcie.
Sto hadoŭ tamu archieołahi zapisali znachodku ŭ katałoh jak «maleńkaje miednaje šyła, abmatanaje skuranym šnurkom» i zabylisia pra jaho na dziesiacihodździ. Ale, kali sučasnyja navukoŭcy pakłali artefakt pad mikraskop, jany zrazumieli: ich papiaredniki pamylalisia.

Razhledzieŭšy instrumient pad pavieličeńniem, daśledčyki znajšli ślady, jakija nie mahli źjavicca ad prostaha prakołvańnia. Drapiny i paciortaści išli pa kole. Heta aznačała tolki adno: instrumient vielmi chutka kruciŭsia.
Asablivuju ŭvahu daśledčykaŭ pryciahnuli šeść vielmi tonkich vitkoŭ skuranoha šnurka. Navukoŭcy śćviardžajuć, što heta reštki ciecivy, jakaja vykarystoŭvałasia dla pryviadzieńnia ŭ ruch łučkovaha śvierdzieła.
Pryncyp jaho pracy byŭ davoli prosty: šnur, prymacavany da łuka, namotvaŭsia vakoł stryžnia. Čałaviek ruchaŭ łukam uzad i ŭpierad, u vyniku čaho stryžań pačynaŭ chutka krucicca. Heta zabiaśpiečvała bolš chutki i kantralavany praces śvidravańnia ŭ paraŭnańni z prostym naciskańniem ci kručeńniem šyłapadobnaha instrumienta ŭručnuju.
Chimičny analiz, praviedzieny kamandaj z dapamohaj partatyŭnaha renthienafłuarescentnaha skaniera, pakazaŭ, što instrumient vyrableny ź niezvyčajnaha miednaha spłavu. U jaho skład uvachodziać myšjak i nikiel, a taksama prykmietnaja kolkaść śvincu i srebra. Takaja «receptura», pa słovach aŭtaraŭ daśledavańnia, dazvalała atrymać mietał, jaki byŭ ćviardziejšym i vonkava adroźnivaŭsia ad zvyčajnaj miedzi.
Prysutnaść sierabra i śvincu moža pakazvać na śviadomy vybar kampanientaŭ dla spłavu i, mahčyma, na isnavańnie šyrokich handlovych suviaziaŭ pa abmienie materyjałami ci viedami pamiž Jehiptam i Uschodnim Mižziemnamorjem u IV tysiačahodździ da n.e.
Uzrost staražytnaha jehipieckaha mietaličnaha śvierdzieła navukoŭcy acanili prykładna ŭ 5300 hadoŭ.
Raniej ličyłasia, što takija technałohii źjavilisia ŭ jehipcian značna paźniej — praz 2000 hadoŭ, kali budavalisia znakamityja piramidy Novaha carstva. Ale vyśvietliłasia, što jašče ŭ kamiennym vieku (kaniec IV tysiačahodździa da n.e.) majstry ŭžo ŭmieli śvidravać kamień, dreva i kość, stvarajučy meblu i ŭpryhažeńni pry dapamozie miechaniki.
Heta adkryćcio nahadvaje: navat daŭno viadomyja muziejnyja ekspanaty mohuć chavać u sabie novyja staronki historyi čałaviečaj vynachodlivaści.
Kamientary