Biełaruskaja nacyja zastajecca ŭ niedaaformlenym, niedavieršanym, padviešanym stanie. Heta niešta siaredniaje, składzienaje z frahmentaŭ ułasna biełaruskaj nacyi, saŭka i spažyvieckaha hramadztva. Dać biełarusam movu — heta značyć, dać daaformicca ŭ paŭnavartasnuju nacyju, stać ničym nia horšymi za inšych.
Navošta ŭłady praciahvajuć uciskać rodnuju movu navat paśla taho, jak pryznali, što niezaležnaść krainy — kaštoŭnaja reč? Zdavałasia b, niezaležnaść tolki ŭzmacniajecca ad taho, što my — samastojny narod sa svajoj kulturaj, historyjaj i movaj. Zdavałasia b, puści biełaruščynu na ekrany, i ŭvieś narod prasiakniecca praŭdzivaj luboŭju da svajoj krainy, a puści ŭ škoły — vyraście novaje pakaleńnie sapraŭdnych patryjotaŭ Biełarusi, hatovych śviadoma baranić niezaležnaść u ciažkuju chvilinu, a ŭ chvilinu zvyčajnuju, prynamsi, kuplać biełaruskaje j vyrablać biełaruskaje, nia horšaje za polskaje, niamieckaje ci inšaje jakoje. A nakolki b vyras prestyž Biełarusi ŭ śviecie! Hladzicie, Biełaruś, akazvajecca, narmalnaja kraina z narmalnym narodam, a nijakaja nie satelitnaja terytoryja Rasiei, nasielenaja saŭkom.
Ale heta nam tolki zdałosia, bo pa‑raniejšamu dla rodnaj movy škoła ci dziaržaŭnaja ŭstanova ci armija — na zamku. A apošnija prafesijnyja asiarodki biełaruskaj kultury — budź heta Sajuz piśmieńnikaŭ ci Instytut historyi Akademii navuk — dabivajucca «da ručki» j zahaniajucca ŭ padpolle.
Čamu? Heta ž elementarna niavyhadna dla nacyjanalnych intaresaŭ niezaležnaj krainy!
Vy kažacie, pryčyna ŭ viaskovych kompleksach i patalahičnaj biełarusafobii Łukašenki? Ci ŭ tym, što Biełaruś jaje ŭładami pa‑raniejšamu razhladajecca jak placdarm dla pachodu jaho na maskoŭski tron? Vy kažacie, što sfarmavałasia pakaleńnie čynoŭnikaŭ z admierłym nacyjanalnym pačućciom, bo jany ŭžo — dzieci vulic, a nie sialanskich honiaŭ dy sienažaciaŭ?..
Na maju dumku, takija tłumačeńni ŭzychodziać da iracyjanalnych matyvaŭ, a tamu ničoha pa sutnaści nie tłumačać. Miž tym, my nie adnojčy pierakonvalisia, što palityka siońniašnich uładaŭ zusim prahmatyčnaja i kirujecca nia tym, ci papała kamuści lajčyna pad chvost, a napracoŭkami analityčnych centraŭ, u jakich adukavanyja j kreatyŭnyja daradcy za charošy zarobak madelujuć kožnuju drabnicu dziejnaści Łukašenki z ulikam taho, kali, jak i ŭ jaki bok jaho «paniasie». Kali ŭ prezydenckaj achovie słužyć tysiača adbornych vartaŭnikoŭ, dyk niaŭžo ž u jahonych analityčnych centrach nia moža siadzieć tysiača adbornych piar‑menedžeraŭ? I što im da taho, ci jość u jaho niejkija kompleksy ci nie. Usio musić być pastaŭlena na słužbu hałoŭnaj zadačy.
I voś tut samaje cikavaje — jakaja jana, hałoŭnaja zadača? Dumajecca, absalutna prahmatyčnaja. Nia vieru, što Łukašenkavy daradcy kurać travu i našeptvajuć bosu svaje vidziežy. Zadača adna — zachavać uładu za hetym kankretnym čałaviekam. Naturalna, niezaležnaść tut — vydatny instrument, jaki dazvalaje ŭchilicca ad taho, kab patrapić u chitrasplacieńni kramloŭskich intryh i niezaŭvažna zahinuć ad jakoha‑niebudź palonija, patrapić u turmu ci jak tam jašče «raźbirajucca» sa «svaimi». A tut ty byccam i nia svoj, a niezaležny. I možaš raskašavać na ŭłasnaj terytoryi.
Biełaruskaja nacyja zastajecca ŭ niedaaformlenym, niedavieršanym, padviešanym stanie. Heta niešta siaredniaje, składzienaje z frahmentaŭ ułasna biełaruskaj nacyi, saŭka i spažyvieckaha hramadztva. Dać biełarusam movu — heta značyć, dać daaformicca ŭ paŭnavartasnuju nacyju, stać ničym nia horšymi za inšych. Ale kali b nacyja takoj stała i adčuła svajo adzinstva i svaju siłu, ci stała b jana ciarpieć Łukašenku? Ujavicie sabie našaha kiraŭnika ź jaho svabodaj słova, ź jaho vybarami j źnikłymi kankurentami na pasadzie prezydenta luboj inšaj cyvilizavanaj krainy. Nie ŭjaŭlajecca.
Adzin plus adzin daje dva. Niezaležnaść plus mova — heta Biełaruś. A niezaležnaść minus mova — heta j jość ciapierašniaja ŭłada. Dla krainy, nacyi j budučyni jana: adzin minus adzin = nul.
Pavodle prahnozaŭ astrolaha Hłoby Łukašenka budzie kiravać jašče vielmi doŭha. Nu, kolki heta moža być? 20‑30 hadoŭ. (Kali, viadoma, hiennaja inžyneryja j klanavańnie nie dazvolać jamu žyć viečna.) Za hety čas možna jašče nie adnojčy vystupić z pachodam na Kreml — u novych histaryčnych umovach. Ideja fiks — jana tamu tak i nazyvajecca, što kali ty paabiacaŭ narodu adnavić SSSR, dyk navat praź dziasiatki hadoŭ, kali ŭžo vyraśli pakaleńni, jakija pra SSSR i nia čuli, ty budzieš uparta adnaŭlać SSSR.
Hałoŭnaje, što ani niezaležnaść Biełarusi za hetyja 20‑30 hadoŭ nie ŭmacujecca, ani mova, kultura, nacyja nie adčujuć siabie paŭnavartasnymi. A voś dehradavać — mohuć. Navat bolš dakładna — pavinny. I tady nikoha nia ździvić prychod praz 20 hadoŭ na kiraŭničuju pasadu spačatku syna, paśla ŭnuka. Nia ździvić i fantastyčnaje padabienstva hramadzkaha ładu ŭ Biełarusi da paŭnočnakarejskaha.
Razumieńnie palityki Łukašenki ŭ dačynieńni da movy jak prahmatyčnaj nie pakidaje nijakich spadzievaŭ, što hetaja ŭłada «biełarusizujecca». Dziakuj joj choć by za jaje niezaležnickuju rytoryku. Padymać pobač i nasupierak uładam kulturu j movu nacyi budzie nie Łukašenka, a niechta inšy. Naprykład, demakratyčny ruch. 20 hadoŭ tamu hety ruch i sam padniaŭsia z baraćby za movu, kulturu j pomniki historyi.
Moža zdarycca j tak, jak heta adbyvajecca siońnia, kali aśvietaj nacyi, jaje movaj, kulturaj i historyjaj mahistralna nie zajmajecca nichto. Tady praz dvaccać hadoŭ my atrymajem užo nie čynoŭnikaŭ, a cełyja pakaleńni biełarusaŭ z admierłym nacyjanalnym pačućciom. Niezaležnaść Biełarusi stanie pustym hukam, raźmiennaj manetkaj u kišeni dyktatara, bolš nikomu ŭ hetaj krainie nie patrebnaj.
Napeŭna, jakraz hety scenar dla biełaruščyny i raspracavany ŭ analityčnych centrach Łukašenki, jaki nie adnojčy zajaŭlaŭ pra žadańnie zrabić svoj praces niezvarotnym. Heta značyć, pryvieści ŭsie nacyjanalnyja admietnaści pad «nul». 12 hadoŭ jahonaha kiravańnia pierakonvajuć, što tak jano j budzie. Budzie ŭ tym vypadku, kali alternatyŭnaja Łukašenku siła budzie zajmacca tolki im i tolki saboju, a nia movaj, aśvietaj i hadavańniem biełaruskaje nacyi.
Kamientary