Ułada11

Mahiloŭskija donary stvarajuć arhanizacyju

Z takoj inicyjatyvaj vystupiŭ hanarovy donar Ihar Kavalenka. Siarod pieršych pryjarytetaŭ budučaha abjadnańnia nazyvajecca zmahańnie za demakratyju ŭ krainie.

Zaraz vypracoŭvajucca statutnyja pałažeńni, jakija tyčacca zadačaŭ, metaŭ i misii donarskaj arhanizacyi. Adnačasova idzie zbor nieabchodnaj kolkaści podpisaŭ dla pačatku arhanizacyjna‑rehistracyjnaha pracesu.

Ideja stvareńnia arhanizacyi źjaviłasia ŭ źviazku z padrychtoŭkaj donarskaha strajku, jaki maje adbycca z 20 pa 27 červienia. Donary ŭzdymajuć i pytańnie demakratyi ŭ krainie, bo nie chočuć, kab deputaty mahli prymać zakony biez šyrokaha hramadzkaha abmierkavańnia.

Ciapier pad inicyjatyvaj ab stvareńni hramadskaj arhanizacyi donaraŭ sabranyja pieršyja niekalki dziesiatkaŭ podpisaŭ. Salidarnaść z mahiloŭcami vykazvajuć donary Minska i Homiela.

Darečy kolkaść donaraŭ, jakija źbirajucca ŭdzielničać u strajku, dasiahnuła 200 čałaviek. Usiaho ŭ Mahilovie kala 6000 donaraŭ, ale heta razam z tymi, chto ŭžo daŭno nie zdaje kroŭ i chto zdavaŭ kroŭ tolki adnojčy. Ihar Kavalenka raspavioŭ, što jahony telefon nie zmaŭkaje. Telefanujuć ludzi, jakija chočuć dałučycca.

Miž tym 8 červienia Ihar Kavalenka naviedaŭ ideałahičny adździeł Mahiloŭskaha harvykankamu. Inicyjatara strajku saramacili za jahonyja antyhumannyja dziejańni.

Pavodle aficyjnych ideołahaŭ, donary, źbirajučysia pierastać zdavać kroŭ i płazmu, pojduć suprać čałaviečnaści. Maŭlaŭ, jany addajuć ludziej, jakija nie atrymajuć kroŭ, na pahibiel.

Akazvajecca, donarstva pierastała być dabraachvotnaściu samaachviarnych ludziej i stała abaviazkam. Ihar Kavalenka kaža, što arhumienty čynoŭnikaŭ nie źbiantežyli jaho tolki tamu, što jon byŭ hatovy da nachabstva.

Kavalenka raspavioŭ čynoŭnikam, što donar heta nie prafiesija, donaram moža stać kožny, chto maje žadańnie dapamahać ludziam. Jon prapanavaŭ ideołaham samim pajści j zdać kroŭ. Ale tyja admovilisia. Jany, jak by j nia suprać i abaviazkova zrabili b heta, ale brakuje času, vielmi zaniatyja, usio zabiraje praca.

Ihar Kavalenka kaža, što jon, jak i bolšaść donaraŭ, zdaje kroŭ nie dla taho, kab atrymać ad dziaržavy ilhoty. Ale vielmi nie pryjemna, kali nie adčuvaješ udziačnaści za toje, što robiš.

14 červienia ŭ Miensku ŭ Instytucie pieralivańnia kryvi projduć uračystaści z nahody Dnia donara. Tudy zaprošany i Ihar Kavalenka. Jon źbirajecca abaviazkova vystupić, kali jaho dapuściać da trybuny.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

«Pra jaki sajuz možna havaryć?» Łukašenka ŭ Astanie raskrytykavaŭ Rasiju za naviazvańnie utylzboraŭ20

«Pra jaki sajuz možna havaryć?» Łukašenka ŭ Astanie raskrytykavaŭ Rasiju za naviazvańnie utylzboraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Za 2025 hod biełarusy atrymali 152 tysiačy šenhienskich viz1

Maskvičy padtrymali biełarusa-dyryžora, jakomu treba było zdavać ispyt u pustoj zale Hniesinki. Byŭ anšłah!18

U Minsku startuje marafon strytfudu

Varšaŭski bar-šop WIN ź biełaruskimi karaniami trapiŭ u hid «Mišlen»

«Banhkok lepšy za Łondan». Jak biełaruska pierajechała ŭ Tajłand i buduje tam biznes1

21‑hadovuju dziaŭčynu ź Pinska asudzili za palityku. Jana vučyłasia ŭ Polščy, ale viarnułasia ŭ Biełaruś7

Jak ciapier žyvie Aryna Rudnickaja — pieršaja dziaŭčynka z SMA, jakoj $2 miljony na leki sabrali sami biełarusy4

Statkievič tros kletku, sudździa śmiajaŭsia, hučali «Mury». Ihar Łosik raskazaŭ, jak sudzili fihurantaŭ «spravy Cichanoŭskaha»6

Sieviaryniec: Dy dvaccać ulezie, ja tabie kažu13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pra jaki sajuz možna havaryć?» Łukašenka ŭ Astanie raskrytykavaŭ Rasiju za naviazvańnie utylzboraŭ20

«Pra jaki sajuz možna havaryć?» Łukašenka ŭ Astanie raskrytykavaŭ Rasiju za naviazvańnie utylzboraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić