BUDNI SAVIECKICH HIEROJAŬ
Historyja Danukałava
Peŭny čas tamu «Naša Niva» paviedamiła pra śmierć Vasila Strupaŭca, apošniaha śviedki źvierstvaŭ savieckich partyzanaŭ u vioscy Jakimavičy Słonimskaha rajonu. «Adnak ni pry savieckaj uładzie, ni pry siońniašnim režymie Strupaviec tak i nie damohsia sudu nad złačyncami», — adznačyŭ z hetaj nahody Siarhiej Jorš («NN», 28.02.2000). I sapraŭdy, sudovyja pracesy suprać savieckich kataŭ, nakštałt pracesu Vasila Konanava ŭ Łatvii, ujavić u siońniašniaj Biełarusi niemahčyma. Pry hetym treba abaviazkova padkreślić adnu vielmi važnuju reč: paśla zakančeńnia druhoje suśvietnaje vajny prajšło ŭžo 55 hadoŭ, a ŭ našaj krainie tak i nie zapanavaŭ realistyčny pohlad na padziei 1941—44 h., hetaha samaha kryvavaha peryjadu ŭ našaj najnoŭšaj historyi. A biez panavańnia ŭ hramadztvie hetkaha pohladu jurydyčny pieraśled vajennych złačyncaŭ nikoli nia budzie padtrymany ni bolšaściaj nasielnictva, ni kiraŭničaj elitaju, i tamu zastaniecca małarealnym navat paśla źmieny palityčnaha režymu.
U spravie ž demitalahizacyi hramadzkich ujaŭleńniaŭ pieršastupiennuju značnaść majuć, na maju dumku, publikacyi dakumentalnych krynicaŭ z historyi savieckaje partyzanki na terytoryi Biełarusi. Mienavita takija krynicy dajuć čytaču najbolš abjektyvizavanuju infarmacyju pra tahačasnyja padziei. U našych archivach hetkich dakumentaŭ zachavałasia niamała, tamu ŭviadzieńnie ich u navukovy dy hramadzki ŭžytak – heta tolki sprava sumleńnia historykaŭ i archivistaŭ, jakija dobra viedajuć i ichnaje miescaznachodžańnie, i ichny źmiest. A tam, treba spadziavacca, nadyduć i takija časy, kali buduć hetyja krynicy fihuravać i ŭ našych sudach u jakaści dokazavych materyjałaŭ abvinavačańnia. Bo ž, jak viadoma, na vajennyja złačynstvy termin daŭnaści nie raspaŭsiudžvajecca…
Za hetym, prapanuju ŭvazie šanoŭnych čytačoŭ «NN» dakumenty, u jakich adlustravalisia hierojstvy na terytoryi Ŭschodniaje Viciebščyny partyzanskaje bryhady «Alaksieja» – adnaho z najbolš šanavanych persanažaŭ u panteonie saviecka-partyzanskaje mitalohii, uradženca Sarataŭskaje huberni, Hieroja Savieckaha Sajuzu Alaksieja Danukałava. Dakumenty hetyja zachoŭvajucca ŭ Nacyjanalnym archivie Respubliki Biełaruś (dalej – NARB) u fondzie Centralnaha kamitetu Kamunistyčnaje partyi Biełarusi. Drukujucca ŭpieršyniu, ź nievialikimi skarotami dy z zachavańniem stylovych asablivaściaŭ aryhinałaŭ.
Zamiest pralohu
PARTYZANSKAJA BRYHADA IMIA DANUKAŁAVA. Da traŭnia 1944 nazyvałasia bryhadaj «Alaksieja». Dziejničała na akupavanaj terytoryi Kasplanskaha r-nu Smalenskaje vobł., Loźnienskaha, Suraskaha, Viciebskaha, Aršanskaha, Bahušeŭskaha, Biešankovickaha, Čašnickaha, Ušackaha, Pliskaha rajonaŭ BSSR. Stvoranaja ŭ krasaviku 1942. Kamandziry bryhady A.F.Danukałaŭ (zahinuŭ), V.A.Błachin; kamisary T.V.Paŭłoŭski (zahinuŭ), A.C.Ščarbakoŭ, I.I.Staravojtaŭ; načalniki štabu A.S.Hajdukoŭ, Ja.M.Antonienka, F.I.Płaskunoŭ, I.P.Pimienaŭ.
Partyzany pravodzili dyversii na varožych kamunikacyjach, u tym liku na čyhunkach Viciebsk – Vorša, Viciebsk – Smalensk, Połacak – Maładečna. U lipieni – listapadzie 1942 razhramili varožyja harnizony ŭ v. Šapurava, Budzianka, Laščova Suraskaha, Stasava Loźnienskaha r-naŭ. U śniežni 1942 – lutym 1943 udzielničali ŭ bajach z karnikami, razhramili harnizony ŭ v. Žabienciai, Mielny, Balina, Mišutki Suraskaha r-nu. U kastryčniku 1943 udzielničali ŭ bajach suprać karnaje aperacyi kala v. Rubiež, Vadapojeva, Vuhły Biešankovickaha r-nu, trojčy napadali na varožy harnizon u v. Bačejkava, udzielničali ŭ Lepielskaj aperacyi 1943. U krasaviku – traŭni 1944 u Połacka-Lepielskaj partyzanskaj zonie bryhada viała bai z karnikami. U «rejkavaj vajnie» na čyhunačnych učastkach Padśville – Kruloŭščyna, Zamastočča – Łyčkoŭskaha, Sasnoŭka – Zamastočča padarvała bolš za 2,9 tys. rejek.
1.7.1944 bryhada złučyłasia z Čyrvonaj Armijaj. Bryhada ŭviekaviečanaja ŭ memaryjalnym kompleksie «Praryŭ» u liku 16 partyzanskich bryhadaŭ. U 1976 u honar bryhady ŭstalavanyja memaryjalnyja doški na čyh. st. Vydreja Loźnienskaha r-nu, u 1976 u v. Rabava Viciebskaha r-nu, u 1976 u v. Viał. Dolcy Ušackaha r-nu. U 1979 na budynku memaryjalnaha muzeju A.F.Danukałava ŭ v. Kavali Loźnienskaha r-nu ŭstalavanaja memaryjalnaja doška, u 1977 u v. Pahościšča Loźnienskaha r-nu pastaŭlenaja steła.
Pavodle encyklapedyi «Biełaruś u Vialikaj Ajčynnaj vajnie», Miensk, 1990, s.430.
Dakument 1
SAKRATARU CK KP-b-B
tav. EJDZINAVU
Kopija sakrataru Viciebskaha Abkamu KP-b-B
tov. PAZDNIAKOVU
Ad staršyni Suraskaha rajsavietu tav. MIKANIENKI,
instruktara Suraskaha RK KP-b-B t. ŠERAKOVA.
Pa daručeńni Suraskaha RK KP-b-B vybyli ŭ v. Sasnavatka dziela pravierki źvierskaha vyniščeńnia siamji DZIEMIDZIENKAVAJ Praskoŭi.
DAKŁADNAJA ZAPISKA
Pravierany fakt barbarskaha vyniščeńnia siamji DZIEMIDZIENKAVAJ Praskoŭi j troch dziaciej u v. Sasnavatka Astroŭskaha sielskaha savietu ŭ miescy dyślakacyi partyzanskaha atradu BARYSAVA bryhady ALAKSIEJA.
Pravierkaj vyśvietlena, što 12-II-43 hodu da hramadzianki DZIEMIDZIENKAVAJ prybyli try partyzany z atradu BARYSA [sic!], jakija, jak pakazvaje hramadzianka CIUPLEKAVA Jefrasińnia, pačali brać u jaje siena. Apošniaja admoviłasia jaho addać, paśla čaho była aryštavanaja. Pratrymaŭšy 2 sutak pad aryštam, jaje pryviali dachaty, z tryma małymi dziećmi rasstralali ŭ kustach i kinuli niezarytymi.
Hramadzianka DZIEMIDZIENKAVA była siastroju palicyjanta. Adnak, my ličym zusim niapravilnym, što sama DZIEMIDZIENKAVA ź jejnymi małymi dziećmi rasstralanaja na vačach nasielnictva, i trupy kinutyja ŭ poli.
Hetkija fakty dziejańniaŭ z boku partyzanaŭ bryhady ALAKSIEJA nie adzinkavyja. 8-II-43 h. kamandzir atradu BŁACHIN i jahony namieśnik RACHANAŬ unačy abrabavali hramadzianku MIECHAVU Piełahieju ŭ v. Budzisłava Kurynskaha sielskaha savietu, u jakoj zabrali ŭsiu chatniuju majomaść i chleb, niahledziačy na toje, što try syny apošniaj znachodziacca ŭ RSČA, a čaćvierty – u partyzanskim atradzie HURKO.
Ab takich faktach niapravilnaha dziejańnia nami staviłasia pytańnie pierad kamandziram bryhady ALAKSIEJEM, ale nijakija miery pryniatyja nie byli, naadvarot, maradziorstva z boku vyšejpaznačanaje bryhady pavialičvajecca.
Da dakładnoj dałučajem dakumenty ab niekatorych dziejańniach partyzanaŭ hetaje bryhady.
Staršynia Suraskaha rajsavietu MIKANIENKA
instruktar Suraskaha rajkamu partyi ŠERAKOŬ
Mašynapis, aryhinał. NARB, f.4, v.25, spr.2145, ark.1.
Dakument 2
NAČALNIKU APERHRUPY PRADSTAŬNIKA
CENTRALNAHA ŠTABU PARTYZANSKAHA RUCHU
PRY VAJENNAJ RADZIE 4-Je ŬDARNAJE ARMII
MAJORU Tav. VOZČYKAVU
DANIASIEŃNIE
Hetym danošu pra toje, što pad čas znachodžańnia siarod partyzanskich bryhadaŭ Sakałova j «Alaksieja» z 12-ha lutaha pa 7-ha sakavika 1943 h. vyśvietliŭ nastupnaje: «Alaksiej», jak kamandzir bryhady, zamiest taho, kab vychoŭvać padnačalenych u duchu baraćby z praciŭnikam, raskłaŭ bryhadu. Jahonyja ludzi zajmajucca maradziorstvam siarod mirnaha nasielnictva. Zachodziać u chatu i zabirajuć nia tolki žyviołu j pradukty charčavańnia, ale j raźbivajuć kufry, zabirajuć adzieńnie, hramadzianaŭ, jakija supraciŭlajucca, bjuć prykładam. Ja byŭ u «Alaksieja» na naradzie kamandnaha składu jahonaje bryhady i ŭbačyŭ nastupnuju karcinu: pasiarod šałašu pasłany dyvan, na dyvanie – paduška, i na padušcy – «Alaksiej», jakoha padnačalenyja zavuć «BACIA».
Navat supracivu praciŭniku pry nastupie nia tvorać. Hetki prykład: 26-ha lutaha «Alaksiej» pierachodziŭ z bryhadaju ŭ 700 čałaviek balšak Suraž-Viciebski, i dastatkova było 3-ch strełaŭ patruloŭ praciŭnika, jak bryhada ŭ panicy pabiehła, kidajučy koniaŭ. Ja zapytaŭsia, čamu jon nia tvoryć arhanizavanaha supracivu, i apošni adkazaŭ: «Ja maju zahad u boj z praciŭnikam nie ŭvachodzić, a paźbiahać jaho dziela zachavańnia žyvoje siły». Hetym jon demanstruje svaju niazdolnaść i vychoŭvaje bojaź u padnačalenych, a praciŭnik nachabstvuje j śmiajecca, razhaniajučy partyzanaŭ małymi siłami.
Liču dziejańni partyzanaŭ u adnosinach da mirnaha nasielnictva niedapuščalnymi, bo hetkija dziejańni ŭźnimajuć nasielnictva suprać partyzanaŭ. Palicyjantam niemcy zabaraniajuć zajmacca maradziorstvam siarod nasielnictva i hetym samym viaduć ahitacyju siarod nasielnictva, zavučy partyzanaŭ bandytami.
Prašu pryniać adpaviednyja zachady.
staršy lejtenant
(ĆVIATKOŬ)
10 sakavika 1943 h.
Mašynapis, niezavieranaja kopija. NARB, f.4, v.25, spr.2145, ark.13-14.
Dakument 3
Kopija
TŁUMAČALNAJA ZAPISKA
Ja, SAMALOTAŬ Trafim Vasilevič, 1906 h. naradžeńnia, pra bryhadu ALAKSIEJA viedaju nastupnaje:
U 1942 h. 24 lutaha my razam z ALAKSIEJEM prybyli z partyzanskim atradam u Biełaruś, dzie na zahadu Smalenskaha «Baci» musili abjadnać usie partyzanskija atrady.
Naš atrad, jaki prybyŭ u v. MARTYNAVA Marčanskaha sielskaha savietu, składaŭsia z 80 čałaviek, kamandziram atradu byŭ ŁADYHIN, kamisaram atradu byŭ ja.
Alaksiej u toj čas, kali atrad vioŭ bajavyja dziejańni, u aperacyjach nia ŭdzielničaŭ, znachodziŭsia amal uvieś čas u štabie j mieŭ sužyćcio ź lekarkaj atradu Toniaj, proźvišča jakoj ja nia viedaju. Kali naš atrad uzros da 300 čałaviek, Alaksiej padzialiŭ jaho na dva atrady, u adnym atradzie pakinuŭ staroha kamandzira tav. ŁADYHINA, u druhim atradzie pakinuŭ mianie kamisaram atradu j daŭ mnie novaha kamandzira.
Bryhada Alaksieja taksama zajmałasia maradziorstvam.
U lipieni miesiacy 1942 h. u rajonie v. Ułasava j Rabcava [Rabava] niamieckaje kamandavańnie paviało nastup na naš harnizon, i paśla ŭvarvańnia ŭ v. UŁASAVA niemcy častku nasielnictva ŭziali z saboju. U hety čas kamandziram atradu HŁADKOŬSKIM byli adrytyja 2 jamy rečaŭ, jakija naležali hramadzianam. Mnoju, jak kamisaram atradu, było dadzienaje rasparadžeńnie ŭsie rečy zdać Marčanskamu sielskamu savietu, ale kamandzir atradu ANTONAŬ usie rečy padzialiŭ pamiž saboju j kamandzirami. Tady ja pačaŭ jamu kazać, što sprava dojdzie da skandału, i za maradziorstva nas z taboju addaduć pad sud, ale jon u pjanym vyhladzie kinuŭsia na mianie z nahanam dy mianie ledź nie zastreliŭ, što moža paćvierdzić staršynia Marčanskaha sielskaha savietu, a taksama j sakratar. U hety čas Alaksieja nie było, jon byŭ u Maskvie, ale kali Alaksiej pryjechaŭ u bryhadu, i ja napisaŭ ab usim rapart, dyk jon u pjanym vyhladzie skazaŭ: «Kali było dadzienaje rasparadžeńnie kamandziram atradu, dyk admianiać jaho nichto nia maje prava».
Pryjechaŭšy z Maskvy, Alaksiej pryvioz sabie jašče žonku [Volhu]. Bryhada ŭ hety čas stajała ŭ v. KURENY [Kuryna]. Jon napiŭsia pjanym i pajšoŭ načavać da byłoj svajoj žonki Toni, a Volha zastałasia sama. Jana ŭzbroiłasia «Maŭzeram» i pajšła šukać Alaksieja, ale dziakujučy tamu, što kala kvatery Alaksieja stajali 2 čałavieki vartavych, jaje ŭ kvateru nie puścili. Paśla hetaha Alaksiej pabačyŭ, što spravy kiepskija, što žyć ź dźviuma žonkami niemahčyma, i jon pačaŭ uhavorvać Toniu, kab jana jechała ŭ saviecki tył na pracu, vypisaŭ joj dobry dakument, i jana pajechała.
Adnojčy pjany Alaksiej pryjechaŭ u atrad ACHMIEDČYKA, rasšukaŭ samoha kamandzira, jaki byŭ paranieny j lažaŭ na kojcy, i pačaŭ pytacca harełki. ACHMIEDČYK skazaŭ, što niama, tady Alaksiej uziaŭ «PPŠ» i daŭ pa im čarhu, ale pa pryčynie jahonaha pjanoha stanu čarha była dadzienaja trochi vyšej... Na bankiecie ŭ atradzie Kačubieja, Alaksiej napiŭsia vielmi pjanym, raźbiŭ patefon haspadara, stralaŭ z «Maŭzera» ŭ kvatery, šmat kamu z chłopcaŭ pabiŭ tvary. Byŭ vypadak, kali Alaksiej u pjanym vyhladzie, padčas majho dziažurstva ŭ štabie bryhady pastaviŭ mianie da puni j z «Maŭzera» streliŭ 10 razoŭ nad samaju hałavoju...
Da hetaha – SAMALOTAŬ.
kopija dakładnaja
Nadrukavana ŭ 3-ch asobnikach.
29 sakavika 1943 h.
Mašynapis, kopija. NARB, f.4, v.25, spr.2145, ark.4-5.
Dakument 4
Viciebskamu Abkamu KP(b)B
Dakładnaja
Pa pytańniu ab pracy partyzanskaje bryhady Alaksieja mnie, jak kamisaru partyzanskaha atradu Ivanovu F.M., viadoma nastupnaje:
Bryhadaju pad čas jejnaha znachodžańnia na terytoryi Loźnienskaha j Suraskaha rajonaŭ praviedzienaja vialikaja palityčnaja j arhanizacyjnaja praca pa ŭzdymu akupavanaha nasielnictva na partyzanskuju baraćbu ź hitleraŭskimi vyludkami. Ab hetym śviedčyć fakt, što ź nievialikaha atradu vyrasła vialikaja bryhada. Šmat strataŭ panieśli akupanty žyvoju siłaju j technikaju ad ruki partyzanaŭ hetaje bryhady. Vialikuju dapamohu ŭ spravie vyhnańnia niamieckich akupantaŭ z našaj ziamli zrabili partyzany Čyrvonaj Armii j praz šerah inšych mierapryjemstvaŭ, pra jakija, ja liču, viadoma abłasnomu kamitetu partyi, i ja na ich spyniacca nia budu. Tolki adznaču, što va ŭsim hetym vialikaja zasłuha kamandnaha j palityčnaha składu atradaŭ bryhady, kamandavańnia bryhady j asabista tav. Alaksieja (Danukałava).
Adnak, bryhada ŭ svajoj pracy nie pazbaŭlenaja j niedachopaŭ, pralikaŭ i pamyłak. Hetkija mnie viadomyja nastupnyja:
1. Pad čas arhanizacyi bryhady mieli miesca vypadki rasstrełu asobaŭ, jakija nia mieli za saboju pravinaŭ, što ciahnuli na hetkaje pakarańnie. U krasaviku miesiacy 1942 h. hetak byli rasstralanyja ź v. Ułasava Marčanskaha sielskaha savietu Suraskaha rajonu Maisiejeŭ Michaił, ź v. Rabava hetaha ž sielskaha savietu j rajonu Tačylenka Ivan za toje, što jany nia ŭ šerahach armii (jany pryjšli z akružeńnia ŭ svaje vioski).
2. Vialikaja kolkaść kamandnaha składu, jak pry štabie bryhady, tak i ŭ atradach, žanilisia, časta majučy zakonnych žonak doma. Hetyja žonki, hetak zvanyja partyzanskija, hultajničajuć, a ličacca ŭ hety čas partyzankami.
3. Majuć miesca vypadki niapravilnaha ŭziaćcia majomaści ŭ hramadzianaŭ. Hetak atradam «Maraka» byli ŭziatyja karovy ŭ hramadzianaŭ Suraskaha rajonu v. Lamnica j inšych, atrad Błachina ŭziaŭ 2 karovy ŭ siemjaŭ partyzanaŭ v. Cierachava Kraŭcoŭskaha sielskaha savietu. Nakont maradziorstva ŭ bryhadzie vydavaŭsia šerah zahadaŭ, jakija papiaredžvali ab pryciahnieńni da strohaj adkaznaści asobaŭ, ubłytanych u maradziorstva. Adnak, ja liču, što pakarańni nie byli žorstkimi ŭ dastatkovaj stupieni, niedastatkova pravodziłasia palityčnaja praca ŭ hetym nakirunku, i praz heta maradziorstva vielmi marudna zžyvałasia.
Nazvanyja niedachopy źnižali zasłuhi partyzanaŭ i admoŭna ŭździejničali na mirnaje nasielnictva. Treba ŭkazać, što ŭ bryhadzie nie było rezkaha hramadzkaha asudžeńnia pravinaŭ, jakija plamili honar partyzana, jak, naprykład, pjanstva. U hetych samych adnosinach nie na dastatkovaj vyšyni stajała partyjnaja j palityčnaja praca. U hetkich atradach jak Maraka j Achmiedčyka amal nie vychodziŭ z kamandnaha składu samahon.
18.IV.43 h.
[Podpis: Ivanoŭ]
Rukapis, aryhinał. NARB, f.4, v.25, spr.2145, ark.19-20.
Dakument 5
ZAKLUČEŃNIE
U spravie DANUKAŁAVA Alaksieja Fiodaraviča, siabry UKP(b) z 1940 h. partbilet №3362735, pracuje kamandziram partyzanskaje bryhady «ALAKSIEJA».
Pravierkaj šmatlikich materyjałaŭ, jakija pastupili ŭ Abkam KP(b)B, vyśvietlena, što ŭ partyzanskaj bryhadzie ALAKSIEJA majuć miesca šmat vypadkaŭ maradziorstva, pjanstva, bytavoha raskładańnia siarod kamandnaha składu bryhady j parušeńnia vajskovaje dyscypliny. Tak naprykład:
28.1.43 h. 5 bajcoŭ partyzanskaje bryhady ALAKSIEJA, što byli raźmieščanyja ŭ v. KLIŠAVA, zajšli ŭ chatu da žonki instruktara Haradockaha RK KP(b)B ŠYFALINAJ, pad stracham zbroi prymusili jaje maŭčać i nie vychodzić z chaty, a sami ŭ hety čas z saraju zabrali 6 št. kurej i 4 – u susieda, zarezali ich i syšli.
10.II.43 h. kamandzir partyzanskaha atradu bryhady Alaksieja BŁACHIN pravioŭ vobysk u hramadzianki v. Muraški Kurynskaha sielskaha savietu MIECHAVAJ Maryi, pad čas vobysku zabraŭ – 40 pudoŭ žyta, 35 metraŭ samatkanaha sukna, 2 miachi voŭny, 19 aŭčynaŭ. 3 syny hetaje žančyny znachodziacca ŭ Čyrvonaj Armii j adzin – u partyzanskim atradzie HURKO. Aprača hetaha, žančyna vychoŭvaje dziaciej svaich dočak, čyje mužy zahinuli pad čas finskich padziejaŭ.
19.1.43 h. kamandzir partyzanskaha atradu ACHMIEDČYK pad čas pjanki z kamandziram partyzanskaha atradu ANTONIENKAM damovilisia, kab apošni zahadaŭ partyzancy JAŬSIEJEVAJ pajechać z ACHMIEDČYKAM, byccam by ŭ štab bryhady ŭ jakaści suviaznoj. Na šlachu ACHMIEDČYK prapanavaŭ JAŬSIEJEVAJ ustupić ź im u intymnuju suviaź. Ale atrymaŭšy admovu, jon pahražaŭ joj zbrojaj (daŭ dźvie čarhi z aŭtamata), paśla hetaha ŭžyŭ siłu i zhvałciŭ JAŬSIEJEVU, i šmat inšych faktaŭ.
DANUKAŁAŬ nia tolki nie pravodziŭ baraćbu z maradziorstvam, pjanstvam, bytavym razbeščańniem, ale j sam sadziejničaŭ hetamu j systematyčna piŭ.
Rašeńniem Rajkamu KP(b)B ad 9/II. 43 h. ACHMIEDČYK za pjanstva j zhvałtavańnie partyzanki byŭ vyklučany z partyi. Tav. DANUKAŁAVU prapanavana źniać ACHMIEDČYKA z pracy kamandzira partyzanskaha atradu. Adnak, DANUKAŁAŬ hetaje prapanovy nia vykanaŭ i nakiravaŭ ACHMIEDČYKA na adpačynak u h. Maskvu.
Paśla prybyćcia z Maskvy ŭ 1942 h., DANUKAŁAŬ pryvioz sabie žonku, da hetaha jon u bryhadzie žyŭ ź lekarkaj Toniaj. U v. KURYNA, napiŭšysia pjanym, jon pajšoŭ načavać z byłoju žonkaj Toniaj, a Volha zastałasia sama. Dla taho, kab nie puścić Volhu, jon pastaviŭ kala kvatery vartavoha j zahadaŭ jaje nie puskać, kali palezie – stralać. Toje samaje jon vyrablaŭ, kali znachodziŭsia z Volhaju.
Takija adnosiny da spravy j pavodziny DANUKAŁAVA adbivajucca na dyscyplinie i ŭstojlivaści partyzanaŭ. Tolki za try miesiacy z bryhady ALAKSIEJA dezertavali 101 čałaviek.
Zychodziačy z vykładzienaha vyšej, liču, što kamandzira partyzanskaje bryhady «ALAKSIEJA» DANUKAŁAVA A.F. za systematyčnaje pjanstva, bytavuju razbeščanaść, hrubaje parušeńnie partyjnaje j vajskovaje dyscypliny z pracy źniać i abjavić strohuju vymovu z papiaredžańniem.
Zahadčyk arhinstruktarskaha adździełu
Viciebskaha AK KP(b)B /Marozaŭ/.
7 krasavika 1943 h.
Mašynapis, niezavieranaja kopija. NARB, f.4, v.25, spr.2145, ark.3.
Zamiest epilohu
DANUKAŁAŬ Alaksiej Fiodaravič (partyzanski pseŭdanim Alaksiej; 29.2.1916, s. Novaraślajeŭka Dzierhačoŭskaha r-nu Sarataŭskaje vobł. – 27.4.1944), adzin z arhanizataraŭ i kiraŭnikoŭ partyzanskaha ruchu na terytoryi Viciebskaje vobłaści ŭ Vialikuju Ajčynnuju vajnu, Hieroj Savieckaha Sajuzu (1944). Skončyŭ Bałašoŭski technikum mechanizacyi sielskaje haspadarki (1936), Irkuckuju vajskovuju vučelniu (1941). U Čyrvonaj Armii z 1937. Z červienia 1941 na froncie, udzielnik abarony Lepielu, Voršy, Smalensku. Trapiŭšy ŭ akružeńnie, u žniŭni 1941 arhanizavaŭ partyzanski atrad «Radzima», jaki dziejničaŭ u Smalenskaj i Viciebskaj abłaściach. U krasaviku 1942 atrad rearhanizavany ŭ bryhadu «Alaksiej», kamandziram jakoj byŭ Danukałaŭ (paźniej partyzanskaja bryhada jahonaha imia). Padpałkoŭnik Danukałaŭ zahinuŭ u bai ŭ čas vychadu ź blakady. U Lepieli na mahile Danukałava pastaŭleny pomnik. Jahonym imiem nazvanyja vulicy ŭ Viciebsku, Lepieli, Loźnie, Ušačach, kałhas u Loźnienskim i saŭhas u Sieńnienskim, škoła ŭ Viciebskim r-nach; u v. Kavali Loźnienskaha r-nu memaryjalny muzej Danukałava, ustalavany jahony biust.
Encyklapiedyja historyi Biełarusi. T.3, Miensk, 1996, s.207.
Pradmova, pierakład z rasiejskaj i publikacyja Ihara Lalkova
Kamientary