Archiŭ

Adnadušnaść i zhurtavanaść

№ 36 (245), 3 vieraśnia 2001 h.


Na pravach reklamy

Adnadušnaść i zhurtavanaść

Ciesna zhurtavanymi šerahami idzie biełaruski narod nasustrač vybaram Prezydenta Respubliki Biełarusi Alaksandra Ryhoraviča Łukašenki

Ludzi niepadzielna padtrymlivajuć unutranuju i źniešniuju palityku Alaksandra Ryhoraviča Łukašenki, nakiravanuju na ŭmacavańnie mahutnaści suverennaj Respubliki Biełarusi ŭ sajuzie z bratniaj Rasiejaj, na padvyšeńnie dabrabytu biełaruskaha narodu, na zachavańnie i ŭmacavańnie miru i stabilnaści na planecie.

Padrychtoŭka da vybaraŭ źjaŭlajecca jaskravym śviedčańniem dalejšaha raźvićcia j pahłybleńnia demakratyi, jašče bolš šyrokaha pryciahnieńnia ludziej da kiravańnia spravami dziaržavy j hramadztva. Alaksandar Ryhoravič Łukašenka asabista viadzie aktyŭny pošuk najbolš efektyŭnych srodkaŭ ažyćciaŭleńnia naradaŭładździa, dabivajecca lepšaha vykarystańnia jaho pravieranych na praktycy formaŭ. Centar ciažaru ŭ hetaj rabocie pieranosicca na poŭnuju i paśladoŭnuju realizacyju tych vialikich pravoŭ, jakimi nadzielenyja Saviety, pracoŭnyja kalektyvy, usie źviony našaj demakratyčnaj systemy.

Va ŭračystaj i śviatočnaj abstanoŭcy prachodziła pasiadžeńnie pracoŭnaha kalektyvu hazety “Naša Niva”, pryśviečanaje zaviaršeńniu padrychtoŭki da pačatku papiaredniaha hałasavańnia. Pasiedžańnie adkryŭ veteran žurnalistyki, invalid VAV Alaksandar Susłaŭ.

– Kožny viečar my hladzim pa BT “Panaramu”, – skazaŭ jon, – virtualna, hetak kažučy, sustrakajemsia z našym prezydentam. I mižvoli zadumvajemsia: čamu jon tryvaje nachabny paklop apazycyi i navat prosić žurnalistaŭ dziaržvydańniaŭ nia ŭciahvacca ŭ pieradvybarnuju hryźniu? Z adnaho boku, svaboda vykazvańnia dumak zamacavanaja ŭ Kanstytucyi, ź inšaha – čamu dziaržaŭnaja presa pavinna zajmać inertnuju pazycyju i davać jaŭnuju foru padmanščykam?..

Kali mała kamu viadomy dyrektar saŭhasu vysunuŭ siabie ŭ prezydenty, my sumniavalisia: a ci paciahnie? Ale mnie zhadvałasia daŭniaje praroctva dyrektara Mahiloŭskaha harcharčhandlu (dzie ŭ toj čas zusim jašče juny Łukašenka pracavaŭ sakratarom kamsamolskaj arhanizacyi), jaki śćviardžaŭ, što “hety čałaviek (h.zn. Łukašenka) daloka pojdzie”...

Narod bačyć, što karaŭnik dziaržavy asabista sam kłapocicca, kab zarobak vypłočvaŭsia svoječasova, kab jon pavialičvaŭsia, niahledziačy na ciažkaści ź inflacyjaj. Ludziam impanuje, što Prezydent trymaje kurs na siabroŭstva z Rasiejaj. Jany vierać, što tolki ŭ adzinstvie z bratami-słavianami my možam vyleźci z toj jamy, u jakuju nas śpichnuli Biełavieskija pahadnieńni.

Hetyja słovy prysutnyja sustreli burnymi praciahłymi apladysmentami. Biełaruski narod viedaje Alaksandra Ryhoraviča Łukašenku jak inicyjatara rasiejska-biełaruskaj intehracyi, niastomnaha prapahandysta idejaŭ słavianskaha adzinstva, kiraŭnika sapiehaŭska-mašeraŭskaha typu, niastomnaha baraćbita za biaśpieku na terytoryi Centralnaj Eŭropy j respublik byłoha Savieckaha Sajuzu.

Dla kožnaha z nas plonnaja niastomnaja praca Alaksandra Ryhoraviča Łukašenki na pasadzie Prezydenta – jarki ŭzor samaaddanaha vykanańnia abaviazku pierad vybarcami, apory na masy pry vyrašeńni składanych ekanamičnych, sacyjalnych i vychavaŭčych zadač na šlachu da dasiahnieńnia pakazčykaŭ 1990 hodu.

 

Spravazdača składzienaja z artykułaŭ “Adnadušnaść i zhurtavanaść” (“Źviazda”, 25 studzienia 1985 h. №17) i “...Žuki i žaby nie zamieniat lva” (“Respublika”, 22 žniŭnia 2001 h., №193).

 

Kamientary

Ciapier čytajuć

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ8

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Mieniedžara z chołdynha «Amkador» asudzili za «sadziejničańnie ekstremizmu»

U Polščy zatrymany viadomy rasijski navukoviec z Ermitaža pa zapycie Ukrainy19

«Kroŭ išła rakoj»: dziaŭčyncy na rejsie Churhada — Minsk stała błaha padčas palotu6

Jak fanipalskija «špakoŭni» pieramahli chejt: mikrastudyi pa 18 kv. m raźmiali za tydzień7

Samalot Nikoła Pašyniana nie zmoh sieści ŭ Maskvie praz ataku dronaŭ1

Džoni Dep ekranizuje «Majstra i Marharytu» Bułhakava — rychtujecca pieršy anhłamoŭny film11

Abvieščany pieramožcy fotakonkursu Comedy Wildlife Awards 20251

«Ja taja samaja ŭ futry». Maładaja švačka pracavała ŭ futry, pakul dziaržTB raskazvała, što na fabrycy ŭ Žłobinie nie choładna18

ZŠA pradstavili jeŭrapiejskim krainam prapanovy nakont viartańnia Rasii ŭ suśvietnuju ekanomiku11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ8

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić