U aŭtorak u nievialičkim (usiaho na 50 miescaŭ), ale vielmi ŭtulnym mienskim klubie «Hrafici» možna było pakaštavać adrazu dva redkija napoi — kumys i krambambulu. Škada, «Krambambula» była tolki muzyčnaja — Volski i kampanija ŭpieršyniu hrali ŭ Miensku pieśni z albomu «Karali rajonu». A voś kumys byŭ sapraŭdny, arhanizatary adšukali napoj až pad Baranavičami.
Pryvieźli niekalki skryniaŭ, kab zrabić kancert viesialejšym. U svaich čakańniach jany nie padmanulisia, choć alkaholu ŭ kumysie — jak u pivie.
Volski pamiž pieśniami raspaviadaŭ historyi pra kumys (Lavon paŭnočy siadzieŭ u Internecie — rychtavaŭsia). Hledačy daznalisia, što kumys u svaich natatkach zhadvaŭ jašče Hieradot, a kachanka Lenina Inesa Armand, kali była ŭ vysyłcy, lekavałasia z dapamohaj hetaha napoju...
«Karali rajonu» byli nia ŭ poŭnym składzie — adsutničaŭ Siarhiej Michałok. Volski śpiavaŭ razam z Kulinkovičam. Jednaść z «zalaj» nastała litaralna praz adnu-dźvie pieśni, bo ŭsie byli peŭnyja, što biezalkaholnaje piva nie dla ich. Kali Kulinkovič śpiavaŭ «Marskoha čałavieka», nichto nie zvaruchnuŭsia: nastolki heta było pranikniona. Padčas vykanańnia astatnich piesień krychu zatumanieny kumysam lider «Nejra Dziubielu» chadziŭ miž stolikami dy zahladaŭ u vočy dziaŭčatam.
Siarhiej Budkin
Kamientary