Razmovy nakont taho, budzie treci termin u biełaruskaha kiraŭnika ci nia budzie, pazbaŭleny ŭsialakaha sensu.
10 hadoŭ — heta ŭžo biaskoncaść u palitycy, a ŭ biaskoncaści miežaŭ niama.
Dziesiacihodździe — jašče bolš umoŭny adrezak historyi, čymsia, naprykład, stahodździe. Tym nia mienš, zdarajucca supadzieńni ŭ časie, jakija niby sami pa sabie vymušajuć pravodzić niejkija paraleli. Dziesiać hadoŭ tamu pamior vialiki pravadyr karejskaha narodu, horača lubimy kiraŭnik KNDR tavaryš Kim Ir Sen. Jaho miesca zaniaŭ syn, prosta lubimy pravadyr i kiraŭnik Kim Čen Ir. Takim čynam, dziesiacihodździe pierabyvańnia va ŭładzie Alaksandra Łukašenki ŭ Biełarusi supała ź dziesiacihodździem praŭleńnia tavaryša Kim Čen Ira.
Cikava, što dziesiać hadoŭ tamu maskoŭskaja «Obŝaja hazieta» pad redakcyjaj Jahora Jakaŭleva , ź jakoj ja tady supracoŭničaŭ, admysłova zaviarstała moj materyjał pra pieramohu Łukašenki na prezydenckich vybarach u adnym bloku z materyjałam pra Kim Čen Ira. Užo tady mała ŭ kaho z žurnalistaŭ byli iluzii nakont pryrody budučaha režymu, jaki źbiraŭsia budavać całkam demakratyčna abrany prezydent Biełarusi.
Kaniečnie, adroźnieńni pamiž dvuma režymami byli j jość. Jany vidavočnyja. Pieradača ŭłady ŭ spadčynu ŭsio-taki bližejšaja da siaredniaviečnaj systemy ŭłady, čymsia, skažam, referendumy. U KNDR, jak raniej u SSSR, jość tolki adna panujučaja partyja, lider jakoj adnačasova staić na čale dziaržavy. Jon i źjaŭlajecca adzinym i absalutnym, horača lubimym narodam kiraŭnikom. U Biełarusi jość niekalki partyjaŭ, adnak nivodnaja nie pradstaŭlena ŭ parlamencie. Ale ž hałoŭny kiraŭnik, nasamreč, u krainy taksama adzin. U hetym sensie, kali havaryć pra parlamenckuju demakratyju, lik va ŭmoŭnym spabornictvie pamiž Biełarusiaj i Paŭnočnaj Karejaj zastajecca 1:1.
U Biełarusi nie było taho strašennaha haładamoru, jaki napatkaŭ paŭnočnych karejcaŭ niekalki hod tamu (naša kraina prajšła praz hoład u siaredzinie 30-ch hadoŭ minułaha stahodździa). Dyj travy biełarusy nie jaduć. U Biełarusi, u adroźnieńnie ad KNDR, nie zabaroniena pryvatnaje pradprymalnictva. Ale peryjadyčna sadžajuć pradprymalnikaŭ za kraty hetaksama achvotna, jak i ŭ Paŭnočnaj Karei. Praŭda, tam praz adsutnaść svaich daviałosia pasadzić kitajskaha biznesoŭca, jaki byŭ aśmieliŭsia stvaryć z dazvołu Pchieńjanu svabodnuju ekanamičnuju zonu. Niama, zrazumieła, ničoha supolnaha pamiž idejami Čučchie (adzinstva j praćvitańnie karejskaha narodu pad mudrym kiraŭnictvam lubimych pravadyroŭ) i biełaruskaj dziaržaŭnaj idealohijaj. Ale ž ideja «apory na ŭłasnyja siły», pieraniataja Pchieńjanam u kitajcaŭ za časami Mao Czeduna, usio bolš vyrazna čytajecca pamiž radkami vystupaŭ hałoŭnaha biełaruskaha aratara.
Poŭnaściu hety artykuł možna pračytać u papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"
Vital Taras
Ciapier čytajuć
Pahladzieli film «Piaščotna da siabie», źniaty pa dzika papularnaj biełaruskaj knizie — pra zaciukanuju žančynu, jakuju chočuć zrabić dla ŭsich zručnaj
Kamientary