Archiŭ

Licenzija na adstreł «zubraniat»

«Sovietskaja Biełoruśsija» pajmienna pieraličvaje maładych apazycyjaneraŭ

«Kulturny šok» — takuju nazvu maje artykuł Ivana Pahranzona, źmieščany ŭ numary hazety «Sovietskaja Biełoruśsija» za 9 lutaha. Nahoda dla materyjału — vypusk «Chartyjaj-97» «Manitorynhu parušeńniaŭ pravoŭ čałavieka ŭ Biełarusi» za 2004 h. «Ab čym havorycca ŭ manitorynhu?» — pytajecca aŭtar materyjału. «Praz kožnuju staronku raskazvajecca ab tym, što supracoŭnikami milicyi ŭvieś čas zatrymlivalisia junyja aktyvisty t.zv. ruchu «Zubr». Varta pahadzicca, što sumarna hetyja źviestki vyhladajuć dastatkova zmročna. Staronka za staronkaj idzie biaskoncy pieralik: zatrymali, adpuścili, znoŭ zatrymali… Milhaciać adny i tyja ž proźviščy: Julija Haračka, Artur Hajdukievič, Darja Małdavanava, Jaŭhien Afnahiel, Pavał Juchnievič». «Kab milicyja nie zatrymlivała zubraniat, — śćviardžaje I.Pahranzon, — dyk bujny maładniak sam braŭ by šturmam rajadździeły milicyi. Bo kožnaje zatrymańnie, kožny pratakoł — pramy i vielmi pažadany šlach u palityčnyja ŭciekačy».

Aktyvist «Zubra» Jaŭhien Afnahiel kamentuje:

«NN»: Pajmienny pieralik aktyvistaŭ u hałoŭnaj dziaržaŭnaj hazecie — ci časta takoje zdarajecca?

Jaŭhien Afnahiel: Kali takoje j rabili raniej, dyk ja pra heta ničoha nia viedaju. Čamu hetyja proźviščy vyrašyli zhadać, lepš spytacca ŭ kiraŭnictvie łukašenkaŭskaj hazety. U artykule idzie havorka pra manitorynh parušeńniaŭ pravoŭ čałavieka. Pračytaŭšy materyjał, ja prahledzieŭ manitorynh — pamianionyja proźviščy najčaściej zhadvajucca ŭ pieršy miesiac zatrymańniaŭ minułaha hodu. Chutčej za ŭsio, toj čałaviek, jaki pisaŭ hety artykuł, pračytaŭ kryšku manitorynh, samyja pieršyja staronki, i tyja proźviščy, jakija najčaściej traplalisia na vočy, padaŭ u artykule. Chtości z hetych ludziej časta zatrymlivaŭsia, ale niekatoryja zatrymlivalisia tolki na pačatku hodu. Tym bolš kali hladzieć ahulnyja źviestki, dyk možna adšukać proźviščy, jakija zhadvajucca jašče čaściej. Ahułam na praciahu minułaha hodu byli zatrymany bolš za 250 aktyvistaŭ ruchu. Treba taksama ŭličvać i toje, što nia ŭsie fakty represij fiksujucca ŭ manitorynhu. Časam my nie dajom asabistych danych čałavieka na jahonuju prośbu.

«NN»: Ci mieli Vy i inšyja asoby, zhadanyja ŭ artykule, prablemy paśla publikacyi?

JAA: Nie, nia mieli.

«NN»: Nakolki adekvatnyja siońniašniaj sytuacyi ciapierašnija stratehija i taktyka «Zubra»?

Poŭny varyjant čytajcie ŭ papiarovaj i pdf-versii hazety "Naša Niva"

Hutaryŭ Aleś Kudrycki

Kamientary

Ciapier čytajuć

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Vieterana Biełaruskaha mietałurhičnaha zavoda asudzili. Mierkavana, za Hajuna3

«Adbiarycie ŭ hetych nieadekvatnych piłu!» Jak deputaty «naviali paradak» na histaryčnych mohiłkach u Breście3

Babaryka: Kalehi, jakija dali pakazańni suprać mianie, nie zmohuć patłumačyć, čamu heta zrabili, kab nie stracić pavahu ŭnukaŭ14

«Spačatku było ciažka, a potym zvykaješ». Eks-hulec zbornaj Biełarusi vosiem miesiacaŭ pravioŭ u ŁPP10

Na trasie M1 uklučyli ekśpierymientalnuju sistemu łazieraŭ dla kiroŭcaŭ2

«My ničoha nie baimsia»: Zialenski prakamientavaŭ pahrozy z boku Irana

Madžtaba Chamieniei vyžyŭ padčas abstrełu Izraila, bo vyjšaŭ u toj momant z domu2

Što aznačaje rasśledavańnie Mižnarodnaha kryminalnaha suda dla Łukašenki i biełarusaŭ? Tłumačyć Kaciaryna Dziajkała19

Piać tendencyj, jakija źmianiajuć suśvietny rynak štučnaha intelektu4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić