Hrodziency pra adklučeńnie haračaj vady: Što možna zrabić za dzień-dva, robiać miesiac
Jak vy dumajecie, čamu ŭ Biełarusi ŭletku adklučajuć haračuju vadu, a ŭ Polščy dy inšych zachodnich krainach nie? U Polščy ŭ časy PNR taksama adklučali haračuju vadu ŭ letni čas, ale ciapier hetaha niama. Mierkavańni žycharoŭ Hrodna.
«Mahčyma, tam pra ludziej kłapociacca krychu bolš, čym u nas. U Polščy taksama pramyvajuć truby. Ale reč u tym, što tam heta inakš technična realizavana, čym u nas. U nas padychodziać „taporna“, biezadkazna: toje, što možna zrabić za
«Tam kapitalizm, a my tolki imkniemsia da hetaha. Nijak nie možam vykaranić hetyja ŭsie „zamaročki“ našy, skažam tak, savieckich časoŭ».
«Na
«Ja taksama tak dumaju: tamu što ŭ nas Alaksandar Ryhoravič šmat čaho moža zrabić…»
«Ekanomija hazu rasiejskaha paprostu, i ŭsio. U nas doma kałonka, tamu nam praściej, nam nie adklučajuć vadu».
«Ja liču, što adklučeńnie pavinna być, ale nie takim doŭhim, nie dva tydni. Choć
«Vas heta mocna chvaluje, haračuju vadu što adklučajuć? Voś mianie, naprykład, heta zusim nie čaplaje i nie cikavić, što ŭ vas tam u Polščy. Ja ŭ svajoj krainie žyvu, ja naradziŭsia tut, i ja joju zadavoleny. Pytańni jość?»
«Nakolki ja viedaju, tam bolš dumajuć pra ludziej: u Polščy, u Niamieččynie. Byŭ ja ŭ Francyi i bačyŭ usio. Tam u asnoŭnym vada chałodnaja i biaspłatnaja. I katły dla aciapleńnia na hazie. I nichto ničoha nie adklučaje. U Paryžy žyŭ: uklučaješ kacioł — kali łaska, haračaja vada ŭ luby čas».
«Paniaćcia nie maju! Nie, u Polščy ja nie byvaŭ. A što, chiba kožny haradzieniec abaviazany pabyvać u Polščy?»
Kamientary