Ułada

Tolki 5 adsotkaŭ pradprymalnikaŭ žadajuć zarehistravać unitarnyja pradpryjemstvy

Bolš za paŭtary tysiačy čałaviek takija pradpryjemstvy ŭžo stvaryli. Heta zusim niašmat, kali ŭličyć, što ŭ Biełarusi kala 200 tys. indyvidualnych biźniesoŭcaŭ.

Pavodle Minekanomiki, bolš za 9 tys. indyvidualnych pradprymalnikaŭ padali dakumienty dla pierarehistracyi ŭ pryvatnyja ŭnitarnyja pradpryjemstvy. Bolš za paŭtary tysiačy čałaviek takija pradpryjemstvy ŭžo stvaryli. Heta zusim niašmat, kali ŭličyć, što ŭ Biełarusi kala 200 tys. indyvidualnych biźniesoŭcaŭ. Lidery pradprymalnickaha ruchu havorać, što heta kampanija ŭładaŭ i nie mahła być paśpiachovaj, ale pa‑roznamu bačać dalejšaje raźvićcio padziej.

Hetuju statystyku sa spasyłkaj na Ministerstva ekanomiki paviedamiŭ u niadzielu 11 listapada telekanał ONT. Nieabchodnaść źmieny statusu paŭstała pierad tymi biźniesoŭcami, što mieli najomnych pracaŭnikoŭ. Bo, pavodle ŭkazu Alaksandra Łukašenki №760, z 1 studzienia takija pradprymalniki zmohuć brać na pracu tolki svaich blizkich svajakoŭ. Da 10 listapada biźniesoŭcy mahli źmianić status na lhotnych umovach.

U Minekanomiki pakul nie mohuć acanić vyniki kampanii. Kiraŭnica pres‑słužby ministerstva Natalla Paciejka havoryć, što analizu hetaj kampanii jany jašče nie atrymlivali. A staršynia Kaardynacyjnaj rady indyvidualnych pradprymalnikaŭ Minsku Alaksandr Makajeŭ ličyć kampaniju pa pierarehistracyi pravalenaj.

‑ Durnyja zakony dla pradprymalnikaŭ, dla naroda nie treba vykonvać. Z 1 studzienia — vychad u vymušany adpačynak. Kab heta lepš zrabić arhanizavana, z pradprymalnickaj salidarnaściu, treba zrabić kavałak pracy. Buduć dva mitynhi 19 listapada i 10 śniežnia. Daj Boža, kab ludzi na ich pryjšli. Treba źviartacca da hramadstva, da ŭładaŭ. Bo ŭłada pojdzie na sastupki, kali pradprymalniki zmohuć salidaryzavacca.

Kaardynacyjnaja rada pradprymalnikaŭ patrabuje, kab ułady dazvolili pravieści mitynh 10 śniežnia na Kastryčnickaj płoščy. A na 19 listapada svaju akcyju na Banhałory źbirajecca pravieści inšaje pradprymalnickaje abjadnańnie ‑«Pierśpiektyva». Jaho lider Anatol Šumčanka adnak nie padzialaje radykalnych nastrojaŭ svajho kalehi Alaksandra Makajeva.

‑ U pradprymalnikaŭ vialikija prablemy napieradzie. Ale ludzi pavinny žyć, zarablać hrošy. I balšynia pradprymalnikaŭ na siońniašni dzień padrychtavalisia da taho, jak abychodzić hety 760‑y ŭkaz. Ale heta nie značyć, što jany nie buduć zmahacca. Jany praciahnuć baraćbu. Prosta biźniesoŭcy takija ludzi, jakija prahnazujuć, płanujuć i buduć zarablać hrošy niezaležna ad taho, jaki siońnia ŭkaz — 760‑y, ci 302‑i.

Ale ŭ niekatorych indyvidualnych pradprymalnikaŭ prablemy pačynajucca ŭžo ciapier. Jak paviedamiła staršynia kaardynacyjnaj rady minskaha rynku «Rakaŭski kirmaš» Alena Vasilčyk, 53 pradprymalniki atrymali listy ad administracyi rynka ab skasavańni damovy arendy. Ich miescy źbirajucca addać niejkaj jurydyčnaj asobie.

Radyjo Racyja

Kamientary

Ciapier čytajuć

ZŠA sami pačynajuć błakadu Armuzskaha pralivu29

ZŠA sami pačynajuć błakadu Armuzskaha pralivu

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi adzin za adnym admianiajuć fiestyvali. U čym pryčyna?6

U Irłandyi mužčyna ź siakieraj atakavaŭ amierykanski vajskovy samalot VIDEA4

Dziesiacihadovaja dziaŭčynka paprasiła hiendyrektara NASA znoŭ ličyć Płuton płanietaj. Jon joj adkazaŭ3

Pamior Ihar Citkoŭski2

Tramp zajaviŭ, što karabli VMS ZŠA zajšli ŭ Armuzski praliŭ i «ačyščajuć» jaho5

Impieratarskaha pinhvina i antarktyčnaha marskoha kocika pryznali vidami pad pahrozaj źniknieńnia

Upieršyniu za dziesiacihodździe «Biełłakt» spracavaŭ ź minusam, dy jašče i ahromnistym. I voś čamu5

«Vašyja parady mnie vielmi dapamahli». Śviatłana Cichanoŭskaja pavinšavała Ivonku Surviłu ź jubilejem2

U Homieli na rekanstrukcyju kanfierenc-zały miascovaj milicyi patraciać miljon dalaraŭ4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

ZŠA sami pačynajuć błakadu Armuzskaha pralivu29

ZŠA sami pačynajuć błakadu Armuzskaha pralivu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić