Siarhiej Navumčyk pravioŭ minskuju prezientacyju knihi «Dzievianosta piaty» pa videasuviazi
Losavyrašalny dla Biełarusi hod, jakim jaho zapomniŭ niepasredny ŭdzielnik klučavych padziej.

U piatnicu, 11 vieraśnia ŭ minskim Pałacy mastactvaŭ prajšła prezientacyja knihi «Dzievianosta piaty» žurnalista Siarhieja Navumčyka, byłoha deputata Viarchoŭnaha savieta.
Aŭtar raspavioŭ pra knihu praź videasuviaź z Prahi — u 1996 hodzie jon źjechaŭ ź Biełarusi, atrymaŭ palityčny prytułak za miažoj. Jon chacieŭ pryjechać na prezientacyju asabista, dy sutyknuŭsia ź biurakratyčnymi pieraškodami.
U 1995 hodzie prajšoŭ refierendum, pa vynikach jakoha ruskaj movie byŭ nadadzieny status druhoj dziaržaŭnaj, u jakaści dziaržaŭnaj simvoliki viarnułasia madyfikavanaja savieckaja, prezident atrymaŭ bolš pravoŭ. Navumčyk nazyvaje refierendum nielehitymnym, jak i sami pytańni, vyniesienyja na jaho. Navumčyk byŭ adnym z 19 deputataŭ Apazicyi BNF, jakija abviaścili haładoŭku ŭ znak pratestu, ale byli źbityja i vykinutyja z Avalnaj zali vajskoŭcami i milicyjaj.
Navumčyk śćviardžaje, što refierendum adkryŭ prezidentu šlach da nieabmiežavanaj ułady. U staŭleńni da refierendumu jak da losavyrašalnaha dla Biełarusi momantu Navumčyka padtrymali vystupoŭcy i hości prezientacyi.
Kniha «Dzievianosta piaty» vyjšła ŭ sieryi «Biblijateka Svabody. XXI stahodździe». Heta treciaja kniha sieryi: raniej Navumčyk pisaŭ pra 1991 i 1994 hody («Dzievianosta čatyry» była prezientavanaja ŭ sakaviku). U bližejšych płanach aŭtara — praciah sieryi, kniha pra 1996 hod, jakaja stanie «mienš palityčnaj i bolš asabistaj».
Na prezientacyi sabralisia dźvie sotni čałaviek: palityki, dziejačy kultury i prosta amatary historyi. Byli jak udzielniki padziej, što apisvaje kniha, tak i tyja, što ŭ toj čas jašče i nie naradziŭsia. Miesca ŭ zale, jak i ekzemplaraŭ knih, chapiła daloka nie ŭsim.
Siarod prysutnych byli zaŭvažany Aleś Michalevič i Aleh Trusaŭ.


«Dzievianosta piaty» pazityŭna acanili sučaśniki Navumčyka i ŭdzielniki apisanych padziej.
«Heta kaštoŭnaje, dakładnaje daśledvańnie pa najnoŭšaj historyi zmahańnia za niezaležnuju Biełaruś pahruntovana na dakumientach, na letapisie druku, na ŭspaminach i archiŭnych materyjałach i na vopycie ŭłasnaha ŭdziełu ŭ palityčnym pracesie toj pary», — Zianon Paźniak.
«Ad novaj knihi Siarhieja, nie staviačy pad sumnieŭ vartaści papiarednich knih «1991» i «1994», u mianie zastałosia ŭražańnie, što Siarhiej raśpisaŭsia, što styl jaho zrabiŭsia lahčejšy, što jon bolš patrabavalny staŭ u adbory faktaŭ, praktyčna źnikła štości takoje nieistotnaje, druhasnaje», — Uładzimir Arłoŭ.
«Kniha vydatna adpaviadaje žanru «non-fikšn». <…> U knihach hetaha žanru vykarystoŭvajucca mastackija pryjomy raskryćcia vobrazaŭ i takaja śpiecyfičnaja kampazicyjnaja arhanizacyja tvoraŭ — scena za scenaj. U vypadku ź Siarhiejem Navumčykam heta nie tolki scena za scenaj, ale i hod za hodam. I možna skazać, što heta ŭ peŭnym sensie ŭzorny nacyjanalny «non-fikšn», — piša Hanna Kiślicyna.
Knihu ŭ PDF-viersii možna biaspłatna pračytać na sajcie «Radyjo Svaboda», jak i inšyja knihi «Biblijateki svabody».

Ciapier čytajuć
Kala Safii ŭ Połacku pastavili pomnik lotčykam Ničyparčyku i Kukanienku. Ale navat nie samalot toj madeli, na jakoj jany zahinuli, a aerapłan stalinskaha času
Kamientary