U sieradu, 19 sakavika, a 17-j hadzinie, u Pałacy mastactva (Kazłova, 3) adkryjecca vystava Jaŭhiena Kulika. Asablivuju ŭvahu sp. Krukoŭski raić źviarnuć na małaviadomyja šyrokaj publicy ilustracyi da «Słova pra pachod Iharaŭ», a taksama na słynnyja ilustracyi da «Pieśni ab zubru» Mikoły Husoŭskaha.
U sieradu, 19 sakavika, a 17-j hadzinie, u Pałacy mastactva (Kazłova, 3) adkryjecca vystava vydatnaha mastaka, suaŭtara etałonu hierba «Pahonia» Jaŭhiena Kulika.
Jaŭhien Kulik (1937—2002) byŭ vydatnym hrafikam. A jašče hety čałaviek byŭ adnym z arhanizataraŭ ruchu za niezaležnaść Biełarusi, spačatku padpolnaha, jaki z časam vyras u stvareńnie Narodnaha Frontu i abviaščeńnie suverenitetu krainy.
Uvachod na adkryćcio volny, arhanizatary zaprašajuć usich.
Vystava nazyvajecca «Histaryčnaja hrafika», i na joj budzie pradstaŭlena 80 pracaŭ mastaka. Heta vyjavy staraśvieckich zamkaŭ i siadzib, uvasoblenyja ŭ hraficy postaci kniazioŭ i uładaroŭ Biełarusi, knižnyja ilustracyi.
Arhanizatar vystavy – supołka «Pahonia» Sajuzu mastakoŭ. Aleś Maračkin padkreślivaje, što vystava Kulika pryśviečana 90-hodździu BNR.
Uładzimier Krukoŭski, siabar Ja. Kulika, ź jakim jany razam vykonvali etalon dziaržaŭnaha hierba, adznačaje, što na vystavie niama słabych i siarednich tvoraŭ. Asablivuju ŭvahu sp. Krukoŭski raić źviarnuć na małaviadomyja šyrokaj publicy ilustracyi da «Słova pra pachod Iharaŭ», a taksama na słynnyja ilustracyi da «Pieśni ab zubru» Mikoły Husoŭskaha. Mienavita na forzacy hetaj knihi ŭ 1980 hodzie ŭpieršyniu ŭ pavajennaj historyi Biełarusi całkam lehalna vialikim nakładam źjaviłasia vyjava «Pahoni».
Kamientary