Ekanomika33

Kiraŭnik NAN RB: My nie možam pryznać niežyćciazdolnaść biełaruskaj ekanamičnaj madeli

Akademiju navuk nie ŭraziŭ ścipły płan urada na 2016 hod, jaki pradrakaje rost VUP na 0,3% pry bazavym scenary i jašče mienšy — pry niehatyŭnym. Uładzimir Husakoŭ rastłumačyŭ, čamu taki prahnoz palityčna nieprymalny.

Kiraŭnik Akademii navuk, vučony ŭ halinie ahrarnaj ekanomiki, prafiesar, doktar navuk i akademik Uładzimir Husakoŭ svoj dakład na kanfierencyi ŭ NDEI Minekanomiki pačaŭ z ukazańnia na niespraviadlivaje staŭleńnie da Biełarusi Mižnarodnaha valutnaha fondu.

Navat prablemnym ekanomikam Rasii i Ukrainy MVF pradkazvaje bolšy rost vałavaha ŭnutranaha praduktu, čym Biełarusi — u jaje prahnazujecca spad na 2,2%. Na dumku Uładzimira Husakova, našy ŭłady nie pavinny kiravacca pamyłkovym prahnozam MVF. [Mabyć niehatyŭny scenar urada praduhledžvaje spad VUP — aficyjna ličby abvieščanyja nie byli — «Ježiednievnik»].

«Bo razumiejecie, kali prahnazujecca źnižeńnie VUP u krainie — heta kaža pra toje, što kraina nie vyjšła z kryzisu. Tady ŭ hetuju krainu praktyčna nie iduć zamiežnyja inviestycyi. […] U siabie ŭ krainie składać płan na 2016 hod z VUP mienš za sto adsotkaŭ — heta nielha. Heta prosta nielha», — padkreśliŭ akademik.

Nielha nie tolki z-za imidžu krainy i z pryčyny našaj «dobra vybudavanaj, kiravanaj» ekanomiki. Jość jašče treci arhumient: krainie nieabchodny rost unutranaha praduktu.

Isnujučaha vałavaha praduktu nie chopić na vysokija zarpłaty

Pa vynikach 2014 abjom VUP skłaŭ 76,2 młrd dalaraŭ. U raźliku na žychara krainy heta składaje prykładna 8000 dalaraŭ. Vučony prapanavaŭ zirnuć, jak hetyja srodki vydatkoŭvajucca.

«Kali ŭziać zarobak u siarednim, toje, što my pradekłaravali, abviaścili i starajemsia prytrymlivacca — 500 dalaraŭ na čałavieka, i na 12 miesiacaŭ [pamnožyć] — heta 6000 dalaraŭ adrazu. Plusujem da hetaha biaspłatnuju adukacyju, biaspłatnuju miedycynu, dapłata nasielnictvu za kamunalnyja pasłuhi — i jašče nabirajecca 2000, a moža, i bolš».

Atrymlivajecca, usio zaroblenaje krainaj sychodzić u spažyvańnie. «A što ŭ nazapašvańnie? Dzie srodki dla pašyranaha raźvićcia ekanomiki?» — zadaŭ pytańnie akademik.

«Heta śviedčyć ab tym, što ŭ nas VUP niedastatkovy. Nam treba i płanavać, i prahnazavać rost VUP», — kanstatavaŭ Uładzimir Husakoŭ.

Tym bolš što ŭ Biełarusi płanujecca pavialičvać zarabotnuju płatu: «500 dalaraŭ nielha ž pakidać. Treba dzieści ŭ najbližejšyja hady i da tysiačy dalaraŭ davodzić. A da tysiačy dalaraŭ zamiest 500 — heta treba ŭ dva razy pavialičyć VUP», — adznačyŭ navukoviec.

Recepty NAN pa pavyšeńni VUP urad nie ŭličyŭ

Instytut ekanomiki Akademii navuk davaŭ svaje prapanovy ŭ prahramu sacyjalna-ekanamičnaha raźvićcia i ŭ płan raźvićcia na nastupny hod. Ale, na žal, urad uličyŭ daloka nie ŭsio.

U vyniku ŭ prahnoznych dakumientach nie vidać reziervaŭ rostu VUP «navat u 16 hodzie».

«Nam kažuć: kali pavialičvać VUP bolš za 100%, to kožny pracent rostu kaštuje 250 ci tam kolki miljonaŭ dalaraŭ — heta značyć, patrebny zapazyčańni. Ale možna biez zapazyčańniaŭ!» — zapiarečyŭ apanientam akademik.

U Akademii navuk jość recept, jak heta zrabić. Voś jaho asnoŭnyja inhredyjenty: pavyšeńnie pradukcyjnaści pracy ŭ tradycyjnym siektary ekanomiki; pavyšeńnie dziełavoj aktyŭnaści i pradprymalnictva; źnižeńnie enierhajomistaści; udaskanaleńnie pramysłovaj palityki; źnižeńnie zapasaŭ i źniešniaj debitorskaj zapazyčanaści; pryciahnieńnie zamiežnaha kapitału; pavieličeńnie doli tradycyjnych i chutkarosłych ekspartnych rynkaŭ i šerah inšych faktaraŭ.

«Heta značyć, pa samych ścipłych padlikach, niedzie ŭnutranych reziervaŭ možna nabrać 8—8,5%, i ŭ hetaj suviazi vyjści na stanoŭčy rost ŭ 2016 hodzie», — upeŭnieny kiraŭnik NAN.

Uspomnić instrumienty savieckaj ekanomiki

Abmiarkoŭvajučy kankretnyja dziejańni pa stymulavańni ekanomiki, Uładzimir Husakoŭ zakranuŭ prablemu nizkaj jakaści biełaruskich tavaraŭ.

«Nie sakret, što z-za nizkaj jakaści tavaraŭ my hublajem zamiežnyja rynki. Tamu my ličym, što nam treba pryniać usieabdymnuju nacyjanalnuju prahramu jakaści. Prosta niajakasnaj biełaruskaj pradukcyi nie pavinna być naohuł. Usio biełaruskaje pavinna asacyjavacca z najvyšejšaj jakaściu», — prapanavaŭ navukoviec.

Jašče adzin krok — u poŭnym abjomie vykarystoŭvać jomistaść unutranaha rynku. Nieabchodna «pasprabavać vyklučyć u nasielnictva bolšyja nazapašvańni. Bo pa šerahu tavarnych pazicyj my nie dasiahajem pryniatych u śviecie kryteryjaŭ spažyvańnia. Naprykład, u nas samy nizki pamier spažyvańnia elektraenierhii na čałavieka».

Akademik upeŭnieny, što krainie treba źviazać dachody nasielnictva raznastajnymi tavarami i pasłuhami. Kali my hetaha nie zrobim, dachody buduć jašče bolš uzrastać i abciažarvać ekanomiku.

Siarod inšaha, staršynia prezidyuma NAN prapanuje viarnucca da takoha zabytaha z časoŭ Savieckaha Sajuza instrumienta, jak intensifikacyja. Jon aznačaje, «što kožny na svaim pracoŭnym miescy pavinien być najbolš poŭna zaniaty pradukcyjnaj pracaj».

«U nas ža sucelnaja niedazahružanaść zaniatych rabotnikaŭ, zališniaja kolkaść, vialikaja kiraŭničaja nadbudova. Intensifikacyja amal zabytaja. A mienavita intensifikacyjaj možna dabicca i rostu pradukcyjnaści pracy i rostu abjomaŭ vytvorčaści», — upeŭnieny navukoviec.

VUP — palityčnaje pytańnie

Uładzimir Husakoŭ raić uradu sprahnazavać bolš vysoki rost VUP.

«Heta treba zrabić abaviazkova — heta jak ekanamičny, tak i palityčny pytańnie, — papiaredziŭ akademik. — My nie možam skazać, što naša madel niežyćciazdolnaja, jana nie zabiaśpiečvaje stapracentnaha rostu VUP, a naadvarot, źnižeńnie».

Sprahnazavaŭšy spad VUP, «my pryznajem, što naš madel sacyjalna-ekanamičnaha raźvićcia — jana nieprydatnaja».

«A my ž šmat razoŭ abmiarkoŭvali i pierakanalisia, što jana i prydatnaja, i pierśpiektyŭnaja, i abhruntavanaja i hetak dalej i ad jaje my nie źbirajemsia adstupać najbližejšyja hady», — nahadaŭ navukoviec.

Akademik raskrytykavaŭ płan urada na nastupny hod i piacihodku.

«Možna spadziavacca, što jon lohka vykonvajecca i ŭtrymlivaje minimalnyja ryzyki. Ale płan hety składzieny ad dasiahnutaha. Na mietadach iniercyjnaha ruchu. Tamu hetyja dakumienty pakul, na naš pohlad, nie mohuć zabiaśpiečyć apieradžalnaj dynamiki i ŭmacavańnia našaj ekanomiki na suśvietnym uzroŭni. Tamu što nie praduhledžvajuć kryteryjaŭ napružanaści i intensiŭnaści».

Čaroŭny recept

Aŭdytoryja była ŭražanaja śmiełym pohladam kiraŭnika NAN RB u budučyniu.

«Uładzimir Ryhoravič, dziakuj vialiki! Ja z radaściu daviedaŭsia, što ŭ našaj Akademii navuk jość recept padvajeńnia VUP — dla krainy z 18 tysiačami dalaraŭ pa PPS [parytecie pakupnickaj zdolnaści — «Ježiednievnik»] na adnaho zaniataha», — nie bieź ironii prakamientavaŭ pačutaje namieśnik ministra ekanomiki Alaksandr Zabaroŭski.

Infarmacyja pa spravie

Za dzieviać miesiacaŭ 2015 VUP Biełarusi spaŭ na 3,7% u paraŭnańni z anałahičnym pieryjadam minułaha hoda.

Prahnoz 2015 praduhledžvaje rost VUP na 0,2—0,5%.

Za apošnija 7 hadoŭ ni adzin z prahnozaŭ VUP, jaki prymajecca ŭ našaj krainie, nie ŭdałosia vykanać.

Realnyja dachody nasielnictva ŭ minułym hodzie nie vyraśli, a pa vynikach studzienia-žniŭnia hetaha hoda ŭpali na 5,3%.

Kamientary3

«Ja padniaŭ adnaho sa słabavikoŭ — i vypuściŭ jaho na asfalt». Desantnik Rusłan Akostka raskazaŭ, jak adsiedzieŭ 4 hady14

«Ja padniaŭ adnaho sa słabavikoŭ — i vypuściŭ jaho na asfalt». Desantnik Rusłan Akostka raskazaŭ, jak adsiedzieŭ 4 hady

Usie naviny →
Usie naviny

Rusłan Akostka evakuiravany

Pryvatny siektar uzdoŭž Arłoŭskaj u Minsku zamieniać šmatpaviarchoviki

U Maskvie adbyłasia sieryja vybuchaŭ u ŽK «Sielihier Sici»2

«U nastupnym hodzie ich tut nie budzie». Jak Śviata-Jelisaviecinski manastyr handluje ŭ Polščy7

U Taronta stali papularnyja kacinyja tury

Što z vyjezdam ź Biełarusi ranicaj u paniadziełak?

Minkultury zaviarnuła prajekt patryjatyčnaha łahiera na terytoryi Bresckaj krepaści3

Prezident Łatvii złamaŭ ruku padčas katańnia na rovary3

U ZŠA pamierła adna ź lidaraŭ chunviejbinaŭ Maa Czeduna5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja padniaŭ adnaho sa słabavikoŭ — i vypuściŭ jaho na asfalt». Desantnik Rusłan Akostka raskazaŭ, jak adsiedzieŭ 4 hady14

«Ja padniaŭ adnaho sa słabavikoŭ — i vypuściŭ jaho na asfalt». Desantnik Rusłan Akostka raskazaŭ, jak adsiedzieŭ 4 hady

Hałoŭnaje
Usie naviny →