«Prosta stajaŭ sabie nieprykajany turak la stendaŭ, a tut — raz — i Łukašenka jedzie»
Pra vaŭkavyskuju pajezdku Alaksandra Łukašenki piša Śviatłana Kalinkina.

Voś ža žuliki! U subotu ŭsie dziaržaŭnyja ŚMI paviedamili pra toje, što Alaksandr Łukašenka niezapłanavana naviedaŭ adstałyja pradpryjemstvy Vaŭkavyskaha rajonu — AAT «Chaćkaŭcy» i Zavod dachavych i budaŭniča-adździełačnych mašyn. I ŭ vyniku vielmi śmiešna atrymałasia.
Heta ž cud niejki! U vychodny dzień, u subotu, na zavodzie vypadkova apynuŭsia turecki inviestar, jaki, viadoma ž, i byŭ ni snom ni ducham, što siudy zajedzie kiraŭnik dziaržavy. Prosta stajaŭ sabie nieprykajany turak la stendaŭ z prezientacyjaj svajho inviestycyjnaha prajektu, pad jaki choča atrymać harantyi i padatkovyja lhoty ad biełaruskaha ŭradu. A tut — raz — i Łukašenka jedzie.
«Sielam, — kaža. — Čaho staiš?»
A ničoha, što zajechaŭ napiaredadni vizitu ŭ Biełaruś prezidenta Turcyi Redžepa Erdahana? A ničoha, što jašče ŭ lutym damovilisia stvaryć u hetym rehijonie tureckuju pramysłovuju zonu na bazie zony «Hrodnainviest»? A ničoha, što kiraŭnik Kamitetu dziaržkantrolu Leanid Anfimaŭ asabista pryjazdžaŭ u Vaŭkavysk abmierkavać prajekt na miescy i padrychtavać vizit kiraŭnika dziaržavy? A ničoha, što ŭ Vaŭkavysku niamała pradpryjemstvaŭ, jakija na haryzoncie nijakich inviestaraŭ nie majuć, i jak dalej žyć i pracavać na hetych zavodach nie viedajuć?
Dobra, zavod, jon choć i skaraciŭ straty ŭ hetym hodzie, ale ŭsio ž taki farmalna i zaraz zastajecca stratnym. A z AAT «Chaćkaŭcy», dzie Łukašenka inśpiektavaŭ karoŭ, naahuł šulerstva vyjšła.
«A racyjon u vas paŭnavartasny?», — zakłapočana raspytvaŭ kiraŭnik Biełarusi kiraŭnika haspadarki. «A sianažnyja tranšei maješ?» «A arhanikaj zajmaješsia?».
I razam z dyrektaram AAT «Chaćkaŭcy» Alaksandram Žylinskim na hetyja pytańni adkazvała ŭsia «prezidenckaja absłuha». Jany ž u nas situacyju pa kožnym kałhasie, navat kali siarod nočy abudzić, viedajuć i kantralujuć. Usie nadoi, usie pakaźniki — a jak ža ž!
Dobra, rychtavalisia vy da vizitu. Dobra ličby vyvučyli. Voś tolki navošta treba było ŭciuchvać, što heta prablemnaja, adstałaja i h. d., i da t. p.haspadarka. Jak jana moža być prablemnaj, kali śpiecyjalizujecca na vytvorčaści małaka, a asnoŭny akcyjanier haspadarki — słynny «Biełłakt».
Niaŭžo ž «Biełłakt» sa svaich ułasnych fierm małako nie voźmie, ci nie apłocić jaho, abo apłocić drenna?
Da taho ž, sajt Vaŭkavyskaha rajvykankamu ščyra paviedamlaje: «Užo druhi raz zapar pa vynikach pracy za hod adkrytaje akcyjaniernaje tavarystva «Chaćkaŭcy» ŭznaharodžana Vaŭkavyskim rajonnym vykanaŭčym kamitetam dypłomam I stupieni za «Dasiahnutyja vysokija vyniki ŭ raźvićci sielskahaspadarčaj vytvorčaści» i pierachodziačym čyrvonym ściaham».
To bok, heta najlepšaja haspadarka rajonu. Abo, jak minimum, adna z najlepšych. A voś pahladziš pa televizijnaj karcincy — i nie pavieryš. Čyścieńka, viadoma ž, ale vielmi ścipła. I možna tolki ŭjavić, što dziejecca na fiermach inšych haspadarak, jakija nie majuć siarod akcyjanieraŭ hihanta małočnaj pierapracoŭki.
Zasaromielisia prapahandysty ci śviadoma padmanvali?
Dumaju, što śviadoma. Łukašenku ŭžo daŭno pa prablemnych pradpryjemstvam nie voziać. Miarkujučy pa apošniaj pajezdcy ŭ Horadniu, jon sam nie choča ani viedać prablemaŭ, ani bačyć realnyja vyniki svajoj 22-hadovaj dziejnaści. Bolš za toje, užo nadyšoŭ toj etap, kali lepšyja adrasy davodzicca pradstaŭlać jak drennyja i adstałyja. Što ž dalej prydumlać buduć?
-
Cyhankoŭ: Babaryka značna bližejšy da pazicyi ofisa Śviatłany Cichanoŭskaj, čym da vykazvańniaŭ «babarykancaŭ»
-
Babaryka turemščykam: «U mianie było, ciapier niama, ale jość šaniec, što budzie. A ŭ vas nie było, niama i nie budzie. I ŭ vašych dziaciej nie budzie»
-
«Mnie kazali: ty havoryš jak kanadski emihrant». Siarhiej Šupa raskazaŭ pra Vilniu 90-ch, paraŭnańnie litoŭskaj litaratury ź biełaruskaj i adroźnieńni pamiž narodami
Kamientary