U Miensku ź siami sotniaŭ achvotnikaŭ pajechać u Haradok vizy atrymali tolki 150. A teletranślacyja dała padstavy dla nievialikaha skandału. Jašče na samym pačatku imprezy, na vialikaje dziva hledačoŭ, polskija achoŭniki zmušali apuskać biełaruskija ściahi. Piša Siarhiej Budkin.

U Miensku ź siami sotniaŭ achvotnikaŭ pajechać u Haradok vizy atrymali tolki 150. A teletranślacyja dała padstavy dla nievialikaha skandału. Piša Siarhiej Budkin.
Toje, što da «Basovišča» dabralisia zusim niašmat ludziej, pieršymi adčuli žychary Haradku, što zdajuć biełarusam padčas festu pakoi ŭ svaich chatach. «Svaich zaŭsiodnikaŭ sioleta tak i nie dačakalisia, chata budzie pustavać», -- raniej takoha ad tutejšych pačuć było niemahčyma. Dałučeńnie Polščy da Šenhienu dy adsutnaść kaardynacyi ŭ Biełarusi sapraŭdy adbilisia na naviedvalnaści festu.
Naprykład, u Miensku ź siami sotniaŭ achvotnikaŭ pajechać u Haradok vizy atrymali tolki 150, nie pašenciła i niekalkim hurtam — z chedłajneraŭ festu nie dajechali «Znich» i Zet (admovilisia ŭ apošni momant), častkova «Zatoczka» dy jašče try kankursanty. Niemaviedama, chto tut vinavaty — muzyki ci sami arhanizatary, ale raniej takija prablemy vyrašaŭ biełaruski kaardynatar «Basovišča», jakoha sioleta paprostu nie znajšłosia.
U vyniku na šeść pryzoŭ ad arhanizataraŭ dy sponsaraŭ festyvalu pretendavali … šeść hurtoŭ, a siarod publiki čaściej možna było pačuć polskuju movu, čym biełaruskuju.
Akrom tutejšych, niešmatludnaść adbiłasia jašče i na hurcie «Krama», jakija da ŭsiaho stalisia achviarami arhanizatarskaha eksperymentu. Kamanda Ihara Varaškieviča ŭpieršyniu vystupała na scenie «Basovišča», kali jašče było śvietła — jany adkryli pieršy dzień i sabrali na svoj vystup čałaviek dvaccać. «Plus tut tolki adzin -- možna pajści raniej pić vino», -- skazaŭ paśla svajho setu Ihar Varaškievič. I heta byŭ nie adziny eksperyment z prahramaju.
Letašnich pieramožcaŭ na fest było vyrašana nie zaprašać (vystupiŭ tolki adzin ź ich — SOK). Zamiest «Flaŭsa» dy «Unii» na scenie «zapalvali» zusim nieŭciamnaja polskaja hrupa «Gate» i mienski «Rachis» — chłopcy dušeŭnyja, ale syryja što da hučańnia. Jak vyjaviłasia, dla hetych haściej festu vystup byŭ debiutam na vialikaj scenie. Praz adbor z pryncypu «pa znajomstvie» sioletniaje «Basovišča» (asabliva druhi dzień) u muzyčnym planie było małacikavym. Majstar-klasu davali ŭkraincy «I druh moj hruzavik» i palaki Dick4Dick. I adny, i druhija, jak vyjaviłasia, zusim nia viedali, kudy pryjechali. Ich vakalisty, nie zhavorvajučysia miž saboj, vykazali dumku, što «Basovišča» źjaŭlajecca napeŭna «festyvalem dobrych bas-hitarystaŭ». Tym nia mienš, rasiejskamoŭny pa žyćci vakalist «hruzavikoŭ» Anton Ślepakoŭ adčuŭ, što fest maje nacyjanalnuju afarboŭku i vyrašyŭ sa scenie razmaŭlać pa-ŭkrainsku. Hości sioletniaha «Sziget'u» na «Basoviščy» śpiavali durnavatyja pieśni pra futbalista Del Pjera i zaklikali rabić vybar na karyść mineralnaj vady. Chto bačyŭ hety hurt z Dnieprapiatroŭsku pieršy raz byli ździŭlenyja niamała: muzyki vykarystoŭvajuć tolki dva instrumenty (bas i bubny), ale hučać vielmi ščylna i zładžana.
«Što heta za śpis, dzie ULIS i N.R.M.?» — narakaŭ na prahramu 19-ha «Basovišča» Lonik Tarasievič. Pačesny staršynia žury na raniejšych festyvalach sioleta byŭ u Boryku tolki ŭ jakaści naziralnika. «Hladzieć niama na što. Naŭkoł samadziejnaść», -- vykazaŭsia mastak paśla vystupu «5set5».
Telekamery i ściahi
Adna z tych rečaŭ, što ŭdałasia na 19-m «Basoviščy» — zrabić ź jaho medyjapadzieju. Praŭda ŭžo padčas festu, a nie papiarednie. Miascovyja biełarusy adznačali, što zusim mała reklamałasia «Basovišča» sioleta. Zatoje vypusk miascovaha numaru «Gazety Wyborczej» za 18 lipienia vyjšaŭ z 4-staronkavym biełaruskamoŭnym dadatkam «Hazeta na Basy», a žyvaja tranślacyja viałasia praź internet, radyjo i telebačańnie. Što praŭda, apošniaja akaličnaść dała padstavy dla nievialikaha skandału.
Jašče na samym pačatku imprezy, na vialikaje dziva hledačoŭ, polskija achoŭniki zmušali apuskać biełaruskija ściahi. Pajšli čutki, što jany škodziać telekameram «Biełsatu». Pradstaŭnik kanału Alaksiej Dzikavicki ŭdakładniŭ: nichto nia prosić zhortvać ściahi, było tolki pažadańnie trymać ich u rukach, a nie na dreŭkach. Arhanizatary festu dyk naahuł spasłalisia na polski zakon «Ab masavych mierapryjemstvach», pavodle jakoha karystańnie tymi dreŭkami dla ściahoŭ zabaronienaje . Adzin ź miascovych biełarusaŭ, što bačyŭ usie 19 festyvalaŭ, ad hetaha incydentu byŭ u šoku: «Takoha jašče na «Basoviščy» nie zdarałasia!». Kryki hledačoŭ «Hańba!» na «Basoviščy» — źjava sapraŭdy ekzatyčnaja.
Łukašenka nie dajechaŭ
Konkurs maładych vykanaŭcaŭ na «Basoviščy-2008» byŭ bahatym na adkryćci, choć i nie dajechali patencyjnyja favaryty -- «Chutki smoŭž» z vakalistam, što maje kalarytnaje proźvišča Łukašenka, dy «Hołaja manaška» z charyzmatyčnym Fiedziem, što niadaŭna vyjšaŭ z kalonii.
Uraziŭ hurt Spita/\ F (2-je miesca), što raspracoŭvajuć psychadeličnuju rok-dzialanku. Padčas abviaščeńnia vynikaŭ ich vakalist Andrej Zielanieŭski zalapiŭ rot skotčam, na jakim napisaŭ: «Dziakuj». Na taki ŭčynak jon «natchniŭsia» paśla letašniaha zdareńnia, kali muzyka z «Flaŭsa i Klajna» kryčaŭ sa sceny «Spasibo vam!».
Vielmi cikava hučali miascovyja muzyki z Haradku «Overday», što admysłova da «Basoŭ» padrychtavali biełaruskuju prahramu. Na vialikaje dziva, anijakim pryzam jany adznačany nie byli.
«Hluki» atrymali 3-ju premiju chutčej za svaje raniejšyja zasłuhi, čym za kankretny vystup na hetym festyvalu. Nadta ŭžo niazładžana hrali mahiloŭcy dyj vialikija prablemy z hukam ich pieraśledavali.
U peŭnaj stupieni niečakanym možna nazvać vybar pieramožcy «Basovišča». Haradzienski hurt «Tlusta Lusta» praciahvaje tradycyi svaich papiarednikaŭ — zorak biełaruskich festaŭ kanca 90-ch — «Kaljanu» dy «Deviation». Na «Basoviščy» jany davali brudnaha «antykałhasnaha» pank-roku, kpili z žycharoŭ ahraharadkoŭ dy amataraŭ seryjałaŭ, a pry kancy zajhrali na svoj manier adzin z hitoŭ Viasny-2006 — «Koler majoj revalucyi».
* * *
Vyniki konkursu festyvalu «Basovišča-2008»
Pryz ad polskaha radyjo Biełastok (biaspłatny zapis u studyi) - Tlusta Lusta
Pryz ad Radyjo Racyja - Spita/\ F
Pryz ad telekanału Biełsat - Tlusta Lusta
Pryz ad Polskaha radyjo dla zamiežža — Hluki
Pryz ad Biełaruskaha abjadnańnia studentaŭ - Tlusta Lusta
Pryz ad vojta hminy Haradok - Spita/\ F
* * *
Repartažy «Hazety Vyborčaj» z «Basovišča-2008» i videa.
* * *
-
U Vialikaj Bierastavicy źnieśli ŭnikalny zajezny dvor XIX stahodździa. Na ścianie z savieckich časoŭ visieła šylda «achoŭvajecca zakonam»
-
Minkultury raskazała pra sproby viartańnia biełaruskich kaštoŭnaściaŭ, stračanych padčas vojnaŭ
-
U siecivie źjaviŭsia pieršy vialiki albom vielikodnych śpievaŭ na rodnaj movie. Pasłuchajcie





Kamientary